Finančne sú podľa našich informácií ponuky z Číny neporovnateľne vyššie ako platy vysokoškolských učiteľov na Slovensku alebo výskumníkov v Slovenskej akadémii vied (SAV), aj preto sa pre „lovcov mozgov“ môžu stať dobrým cieľom.
Skúsených odborníkov zo sveta si Čína vyberá cielene. „Aj predtým som bol prekvapený, keď som prišiel do Číny a vždy tam boli aj americkí, japonskí či nemeckí profesori. Hovorili, že doma sú už v dôchodku, ale veľmi som sa tomu nevenoval, kým som sám nedostal takú ponuku,“ hovorí Pavol Šajgalík, nový predseda SAV, ktorý je špecialistom v oblasti materiálového výskumu.
Čína investuje do vedy a výskumu miliardy dolárov ročne, keďže má v pláne byť do roku 2020 ekonomikou založenou na inováciách. Vedeckí pracovníci na Slovensku zatiaľ bojujú s tým, aby presvedčili vládu a spoločnosť o tom, že investície do vedy sa raz vyplatia a krátenie peňazí môže znamenať katastrofu. Zároveň varujú pred odchodom šikovných mladých ľudí do zahraničia. „Odlev mozgov už nastal,“ zdôrazňuje Šajgalík. Pripomína, že veľký projekt na financovanie mladých výskumníkov má Juhomoravský kraj, kde doktorandom môžu dať plat 2-tisíc eur. Doktorand v SAV nemá ani polovicu z toho. „A Brno je kúsok vedľa. Nemusíte sa ani presťahovať, stačí dochádzať vlakom,“ vraví Šajgalík.
Čína má však množstvo programov zameraných na vedu. „Nielen na nákup profesorov vo veku od 50 do 70 rokov za finančne výhodných podmienok,“ hovorí Šajgalík. Čína financuje aj štúdium a doktorandský program pre svojich študentov v Európe. Študentom platí pobyt vo výskumnej inštitúcii a ešte aj prispieva na výskum v nej. Jedinou podmienkou pre čínskych doktorandov je to, že sa potom vrátia domov.
Staršie webové vydanie Science Careers uvádza, že celkové výdavky čínskej vlády na vedu a technológie dosahovali v roku 2012 vyše 36 miliárd dolárov. S takým rozpočtom si môžu aj elitné čínske univerzity dovoliť pritiahnuť späť čínskych vedcov, ktorí sa uchytili v západnej Európe a v USA. Science Careers uvádza príklad experta na infekčné choroby britsko-iránskeho pôvodu, ktorý pôsobil na univerzite v Cambridgei a bol hosťujúcim vedcom na Harvarde. Napriek ponuke z prestížnej britskej univerzity sa napokon rozhodol pre univerzitu v Pekingu, s ktorou podpísal zmluvu na šesť rokov a aj s rodinou sa presťahoval. Pritiahol ho štedrý grant. O tamojších študentoch hovorí, že sa im snaží vysvetliť, že „tráviť v laboratóriu 24 hodín denne nie je účinné či užitočné“, na druhej strane v porovnaní so západnými študentmi sú menej samostatní.
Podľa šéfa Rady vysokých škôl stredná Európa Čínu až tak neláka. „Ponuky z Číny sa orientujú najmä na špičkové pracoviská v USA či v Japonsku,“ tvrdí Viktor Smieško z Rady vysokých škôl. Ani slovenskí výskumníci nemajú podľa neho až taký záujem o sťahovanie sa do Číny. „Čína nie je lákadlo, je tam predsa len iná kultúra a mentalita. Ľudia idú radšej do Ameriky,“ hovorí Smieško. O čínskych študentov by pritom naše vysoké školy, ktoré zápasia s nedostatkom financií a sú platené podľa počtu študentov, mali záujem. Najmä, ak by to boli študenti, ktorí sa naozaj chcú učiť. Pri väčšine slovenských maturantov totiž vysokoškolskí učitelia dlhodobo sledujú nielen čoraz slabšie vedomosti, ale aj menšiu snahu pracovať na sebe.
To, že Čína investuje do nákupu špičkových vedcov z celého sveta, potvrdzuje nemenovaný profesor zo Slovenskej technickej univerzity, ktorý má vyše desať rokov priame kontakty s čínskymi odborníkmi. „Ale nie je to len Čína. Napríklad aj Saudská Arábia, ktorá má peniaze a investuje do prilákania ľudí na svoju univerzitu,“ vraví. Špecialisti vo svojom odbore tento trend vnímajú už dlhšie, s kolegami z iných krajín sa stretávajú na rôznych konferenciách, sledujú ich práce a pôsobisko. Ponuky na dlhodobejší, viacročný pobyt do Číny pritom dostávajú najmä výskumníci vo veku okolo 40 rokov.
S jednou poprednou čínskou univerzitou ich katedra spolupracuje. „Spolupráca sa začala v rámci jedného bilaterálneho projektu a pokračuje doteraz. Rozdiel je v tom, že kým my nemáme na to, aby sme im zaplatili pobyt tu, oni vždy majú na to, aby keď cestujeme tam, zaplatili všetky náklady,“ tvrdí profesor. Takáto forma spolupráce má však podľa neho ďaleko od kupovania si odborníkov. „Je to v prvom rade o spolupráci. Píšeme spoločnú prácu, raz vymyslíme niečo my a oni niečo doplnia, inokedy je to naopak. Nikdy to nebolo tak, že by si nás chceli kupovať,“ vysvetľuje. Na rôznych projektoch spolupracujú s univerzitami z celkovo 12 krajín, väčšinou zo západnej Európy, ale aj z Brazílie a Indie.
Aj podľa neho je pre Slovensko stále oveľa väčší problém odchod mladých výskumníkov smerom na Západ. „Chýba generácia ľudí vo veku od 40 do 50 rokov. O chvíľu nás čaká problém, kto vystrieda starších ľudí, keď pôjdu do dôchodku,“ upozorňuje. On sám by aj v prípade, že by dostal ponuku, neodišiel. „Slovensko má veľa chýb, ale aj svoje prednosti, a moje korene sú tu. Toto som si vyriešil už v roku 1968, keď bola príležitosť odísť. Dnešní mladí sú, samozrejme, v inej situácii, najmä vďaka globalizácii a zrýchleniu života,“ dodáva.
Upozorňuje však, že Čína investuje nielen do aplikovaného výskumu, ktorý sa rýchlejšie využije v praxi, ale aj do základného. „Nie je to len o tom, že investujú do toho, čo prinesie úžitok. Ich filozofia je iná. Podporujú všetko, lebo na začiatku nikdy neviete, kam vás to alebo ono môže doviesť,“ hovorí. Na to by mali myslieť aj tí, ktorí rozhodujú o rozpočte pre vedu na Slovensku. „Keď chcete úrodu, treba zasiať. A zasiať treba aj s vedomím, že nie z každého semienka bude úroda. Samozrejme, dá sa to urobiť aj tak, že nezasejete, keďže nie z každého semienka bude úžitok, ale potom nemožno čakať úrodu a musíte sa spoliehať na dobrých susedov,“ zdôrazňuje.
Foto: SITA, Ján Slovák
Draxler: Prisľúbil som podporu SAV
SAV by mohla mať zmluvu so štátom, v ktorej by mala garantovanú základnú finančnú stabilitu na niekoľko rokov, pripustil v rozhovore pre Pravdu minister školstva Juraj Draxler.
Máte nejaké opatrenia, ako zabrániť odlevu mozgov?
Aj predseda SAV ma poprosil o podporu programu pre repatriáciu vedcov zo zahraničia. Ja som mu túto podporu prisľúbil. Dôležité je využívať aj programy EÚ, kde sú vyčlenené štedré finančné prostriedky práve na návrat vedcov zo zahraničia do domovských krajín. Len ich treba vedieť využívať a vytvoriť také podmienky u nás doma, aby sa tí vedci naozaj chceli vracať.
Aké podmienky máte na mysli?
Vnímam, že na mnohých pracoviskách je atmosféra, ktorá možno nepraje inému mysleniu alebo inováciám. Ide o to, do akej miery jednotlivé pracoviská podporujú inovatívnosť a nové prístupy, excelentnosť vo výskume a myslení. Súvisí to so širšou témou podpory kvality v našom výskume a vo vede. Je to téma, ktorej sa chcem intenzívne venovať. Musíme komunikovať s univerzitami a SAV o tom, ako zlepšiť vnútorný chod týchto inštitúcií, aby vyhľadávali talenty a o ne bojovali.
A vy? Budete bojovať o vyššie výdavky na vedu v ďalšom rozpočte?
Pre SAV je dôležité, aby mala stabilný výhľad minimálne na niekoľko rokov. Myslím si, že myšlienka, aby existovala zmluva medzi štátom a SAV, podľa ktorej by SAV na svoj základný chod mala garantované prostriedky na niekoľkoročné obdobie, je dobrá. Budem o nej ešte hovoriť s predstaviteľmi Akadémie, ale potom aj v širšom politickom a spoločenskom kontexte. Ak by sa nám to podarilo, bol by to dobrý krok, ako stabilizovať SAV, aby sa nestávalo to, čo každý rok, že sú kontroverzie pri vyjednávaní o rozpočte. Potom treba vytvoriť robustný systém súťažného financovania, aby šli granty tam, kde je špičkový výskum.