Na čiernom zozname sú aj lieky na Alzheimerovu chorobu, ochorenie srdca, migrénu a antibiotikum na liečbu zápalov pľúc či močových ciest. Ak ich lekár bude chcieť pacientovi predpísať, ten to môže odmietnuť. Zoznam podozrivých liekov je na internete a doktori by o ňom mali vedieť.
„Lieky sme stiahli a odložili do zásob. Možno im nič nie je, ale pre istotu sme to urobili. Nevydávali sme ich často, zo zverejneného zoznamu sme aktuálne mali iba jeden druh lieku,“ hovorí Hana Vrabcová, odborná zástupkyňa lekárne Harmónia v Bratislave. Ak Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) rozhodne, že ich môžu opäť predávať, vrátia sa na pulty.
„Európska lieková agentúra a podobne aj náš ŠÚKL povedali, že užívanie týchto liekov nie je nebezpečné. Pacienti sa majú poradiť so svojimi lekármi. Ak niekto príde s receptom, vysvetlíme mu možné riziká a ponúkneme mu niečo iné. Ale ako poznám našich zákazníkov, hneď spanikária a tieto lieky nebudú chcieť,“ vraví odborný zástupca lekárne Žilpo v Žiline Karol Bíro. Pacientom doteraz ponúkali len tri lieky, ktoré sú prešetrované. Dva na srdce a tretí na liečbu migrény.
Sieť lekární Dr. Max už dostala oznámenie, že má jeden podozrivý liek vrátiť do distribučnej firmy. V najbližších dňoch očakáva usmernenie od ďalších firiem.
K stiahnutiu liekov došlo po odhalení, že asi tisíc generických liekov (náhrad originálov) malo zmanipulované klinické testy. Podvodu sa mala dopustiť indická firma GVK Biosciences, ktorá testy robila pre viaceré farmaceutické spoločnosti. Kontrolóri spochybnili výsledky merania EKG a poukázali na nekompletnú dokumentáciu počas testovania. Úspešné výsledky sú podmienkou na to, aby liek mohol vstúpiť na trh únie.
Štátny ústav pozastavil ich distribúciu do lekární, konečné slovo však bude mať Európska komisia. Ako informovala Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, záväzné rozhodnutie pre všetky krajiny by mala predložiť v priebehu mesiaca.
„Pozastavenie distribúcie a stiahnutie liekov z trhu je preventívnym opatrením. Odborný záver Európskej liekovej agentúry hovorí, že neexistujú žiadne jednoznačné dôkazy o možných rizikách či nedostatočnej účinnosti liekov, ktoré by súviseli so zistenými podozreniami v štúdiách,“ povedala Diana Madarászová, PR manažérka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv.
Zástupcovia generických výrobcov toto rozhodnutie rešpektujú. „Aktívne spolupracujeme a komunikujeme s európskymi a národnými autoritami. Distribúcia menovaných liekov do lekární bude pozastavená. Všetky aktivity našich členov smerujú k tomu, aby to bolo v najlepšom súlade so záujmami pacientov,“ uviedla v stanovisku Monika Laššanová z Asociácie generických výrobcov GENAS.
Podľa štátneho ústavu môže Európska komisia určiť finančné sankcie pre spoločnosť GVK. Takisto môže dať pokutu farmaceutickým spoločnostiam, ktoré využívali jej služby. „Pre nás a pre Európsku liekovú agentúru budú odteraz výstupy zo spoločnosti GVK považované za nedôveryhodné,“ doplnila Madarászová zo ŠÚKL.
Otázkou zostáva, prečo indická firma k falšovaniu pristúpila. „Je to zvláštne, spoločnosť je zaplatená za prácu a výsledky testov ju vôbec nemusia zaujímať. Či už dopadnú dobre, alebo zle. Ani agentúru, ktorá robí predvolebný prieskum, vôbec nemusí trápiť, ktorej strane dajú ľudia viac hlasov. Jedine, že by ju niekto podplatil,“ uvažuje Peter Pružinec, hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre klinickú imunológiu a alergológiu. Z 11 dočasne stiahnutých liekov bolo až päť proti alergii. Meno indickej firmy to podľa neho výrazne poškodí. Z medzinárodného hľadiska sa totiž výsledky klinického testovania posudzujú veľmi prísne. Priradiť lieku silnejší účinok, ako v skutočnosti má, sa neodpúšťa. „Každopádne, ľudia užívajúci tieto lieky sa nemusia báť. Určite nezjedli žiadny jed a nehrozí im nebezpečenstvo. Spomínané lieky mohli mať slabší účinok, ako sa prezentovalo. Ale neohrozia zdravie,“ upokojuje Pružinec.
„Keď vyvíjate nový liek, potrebujete kvantum testov v laboratóriách, na zvieratách aj na ľuďoch. Musí sa dokázať skutočná účinnosť lieku. Firmu to stojí extrémne veľa miliónov, je s tým množstvo roboty, papierovačiek. Možno si chcela uľahčiť prácu, ušetriť a celý proces zrýchliť,“ myslí si neurológ, ktorý nechcel zverejniť svoje meno. Podľa neho mohla spoločnosť zmanipulovať počet ľudí, na ktorých testovanie prebiehalo. Alebo do dokumentácie nedoložiť všetky papiere. Takýto liek na recepte už podľa neurológa nemá čo hľadať a lekárne by ho nemali vydávať.