USA sa možno stiahli z Iraku predčasne

Islamský štát je síce silný, ale nie až natoľko, že by bol neporaziteľný, keby Iračanom fungovala silná armáda, upozornil Róbert Ondrejcsák, riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy, ktorý pôsobil ako štátny tajomník slovenského ministerstva obrany.

11.03.2015 12:00
Irak, vojak, americkí vojaci Foto: ,
Júl 2010: Americkí vojaci sa postupne vracajú z Iraku domov.
debata (33)

Bude slovenská pomoc irackej armáde užitočná?
Určite môže mať význam. Napriek veľkým dodávkam zbraňových systémov zo Západu sa v Iraku stále používa sovietska vojenská technika. Slovenský príspevok sa preto môže stať dôležitý. Nedá sa to však porovnať s tým, keby sme vyslali vojakov, ale to už závisí aj od predstáv irackej vlády.

Dá sa odhadnúť, akú muníciu Slovensko poskytne?
Ťažko povedať. Funguje to tak, že druhá strana vypracuje zoznam toho, o čo má záujem a potom sa vyhodnotia možnosti, ako sa dá konkrétne vyjsť v ústrety.

Róbert Ondrejcsák
Róbert Ondrejcsák Róbert Ondrejcsák

Slovensko aktuálne neuvažuje o vyslaní vojakov do Iraku. Je možné chápať tieto slová tak, že v budúcnosti to nie je vylúčené?
Vedel by som si to predstaviť, ale nie počas vlády, ktorú vedie Robert Fico. Svojho času považoval za zahraničnopolitickú prioritu stiahnutie našich vojakov z Iraku. Táto vec patrila medzi ústredné témy v jeho kampani pred parlamentnými voľbami v roku 2006. Nemyslím si, že by existovalo niečo, čo by zmenilo Ficov postoj. Pravdepodobne si uvedomuje, že by to nebolo populárne na Slovensku, aj vzhľadom na fakt, že časovo zostáva rok do volieb.

Dodávka munície ešte podlieha vyriešeniu legislatívnych otázok. Je to takpovediac len úradná formalita?
Keby sme posielali vojakov, rozhodovať by musel parlament. V prípade munície by nemal byť potrebný súhlas poslancov.

Plán rozsiahlej operácie dobyť späť Mosul

Spoločné iracko-kurdské sily v počte 25-tisíc mužov sa pripravujú znovu získať mesta Mosul spod nadvlády bojovníkov Islamského štátu. Vojenská operácia by sa mala začať v apríli alebo v máji. Islamský štát si udržiava hrozivú silu, ale napriek tomu sa zdá, že sa prvý raz dostáva do defenzívy, odkedy sa mu v minulom roku podarilo rozšíriť moc cez iracké a sýrske hranice.

  • Kobaň: Kurdské oddiely a tri ďalšie povstalecké skupiny sa opäť zmocnili približne 215 obcí, odkedy 26. januára tohto roku dokázali zabezpečiť kontrolu Kobane. Očakáva sa, že kurdské sily uskutočnia útok na bašty Islamského štátu v Džarábluse, Manbidži a Tal Abdžáde.
  • Mosul: Podmanilo si ho dvetisíc militantov z radov Islamského štátu. Hlavnú ofenzívu by malo podniknúť päť irackých armádnych brigád podporovaných brigádami Pešmergov, ktoré by zo severu a západu zatlačili na islamistických militantov.
  • Kiske: Iracko-kurdské jednotky v januári obsadili úsek kľúčovej cesty, čím ohrozili životne dôležitú zásobovaciu trasu Islamského štátu.
  • Rakka: Koaličné nálety ako odpoveď na zavraždenie zajatého jordánskeho pilota prinútili Islamský štát vytvoriť cestné zátarasy, aby sa zastavili dezertéri.
  • Dair az-Zaur: Islamský štát uzamknutý v boji so sýrskou armádou neďaleko leteckej základne, ktorá je poslednou baštou prezidenta Bašára Asada vo východnej provincii.
  • Hadítha: Nedávne úspechy irackých síl dostali pod tlak alternatívnu zásobovaciu trasu, čím viac izolujú Mosul.

Zdroje: Sýrske observatórium pre ľudské práva, Inštitút pre štúdium vojny

V apríli alebo v máji sa plánuje veľká iracká ofenzíva proti islamistom v Mosule. Letecké útoky na ich pozície doteraz nepriniesli zvrat k lepšiemu.
Nálety môžu oslabiť bojovníkov z Islamského štátu, ale nemôžu viesť k zásadnému posunu tak, že by sa zmenšila rozloha územia, ktoré okupujú. Bez rozsiahlej pozemnej ofenzívy sa to jednoducho nedá dosiahnuť. Toto nie je klasický prípad, keď je možné leteckými operáciami v nejakom štáte podlomiť politickú vôľu. Iná cesta, ako je veľká pozemná ofenzíva, k víťazstvu nepovedie.

Američania pomáhajú s výcvikom irackých vojakov pred plánovaným útokom na Mosul. Je to dôkaz, že tamojšia armáda sa nachádza v zlom stave?
Irackí vojaci nedokázali plniť všetky úlohy, ktoré mali, takže v tejto súvislosti by bola zaujímavá debata, či sa americké sily nestiahli z Iraku predčasne. Určite išlo viac o politické rozhodnutie ako o odborné vojenské. Islamský štát je síce silný, ale nie až natoľko, že by bol neporaziteľný, keby Iračanom fungovala silná armáda. Radikáli ťažia z toho, že v krajine existuje mocenské a vojenské vákuum.

Islamský štát

  • Radikálna teroristická organizácia, ktorá ovláda časť teritória v Iraku a Sýrii.
  • Islamisti vyhlásili na dobytých územiach kalifát, o ktorom tvrdia, že mu patrí politická, vojenská a náboženská moc nad moslimami na celom svete. Na obsadených miestach zavádzajú prísne pravidlá života.
  • Za nepriateľa považujú každého, kto vyznáva inú vieru, ako je sunnitský islam. Zabíjajú „neveriacich“, sťali aj niekoľkých západných novinárov a humanitárnych pracovníkov. Zoznam ohavných zločinov obsahuje aj upálenie zajatého jordánskeho pilota.
  • Abú Bakr Al-Bagdádí je vodca islamských radikálov. Vyhlásil sa za kalifa Ibrahima. Pochádza z Iraku. Má doktorát z islamských štúdií na univerzite v Bagdade. Odhaduje sa, že má 44 rokov. Údajne má tri manželky (dve Iračanky a Sýrčanku). Američania vypísali odmenu 10 miliónov dolárov za jeho smrť alebo informáciu vedúcu k dolapeniu.
  • Islamský štát bol napojený na ďalšiu teroristickú organizáciu Al-Kajdá. Rozišli sa, keď došlo k sporu medzi ich vodcami. Al-Bagdádí totiž odmietol prenechať operácie v Sýrii tamojšej odnoži Al-Kajdá a sústrediť sa len na činnosť v Iraku.

© Autorské práva vyhradené

33 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #armáda #Irak #Róbert Ondrejcsák #Islamský štát