Problémy sa totiž podľa neho nevyriešia tak, že si zakryjeme oči a nebudeme chcieť o nich počúvať. „Musíme byť pripravení jasne a otvorene o nich hovoriť a odstraňovať ich, aby sme spravili to najdôležitejšie, a teda vrátili dôveru ľudí v štát,“ povedal prezident.
Kiska pokladal za dôležité osobne si vypočuť od verejnej ochrankyne práv, čo ju trápi, čo vo svojej správe za rok 2014 navrhuje, čo našla a v akom stave sú problémy, o ktorých už viackrát hovorili. Na stretnutí sa dotkli tém, ako sú seniori a ich prístup k starostlivosti, školy či právne nastavenie systému, aby neboli deti diskriminované. „Ja osobne pokladám prácu verejnej ochrankyne práv za nesmierne dôležitú pre našu spoločnosť, a to z jedného základného dôvodu – dôvera ľudí v štát a štátne inštitúcie je na relatívne nízkej úrovni, chceme, aby sme zvýšili túto dôveru, aby ľudia opäť verili, že keď sa udeje niečo zlé, štát sa za nich postaví a že nedochádza k zlyhávaniu inštitúcií, úradov alebo jednotlivcov,“ vysvetlil prezident.
Jana Dubovcová ho na stretnutí oboznámila s krokmi, ktoré v správe o svojej činnosti za minulý rok navrhla. „Povedal, že sa bude zaujímať o to, akým spôsobom sa niektoré veci prostredníctvom parlamentu, vlády alebo iných inštitúcií riešia, pretože chce byť informovaný o tom, ako sa veci vyvíjajú,“ priblížila ombudsmanka. Prezident Kiska podľa nej prejavuje trvalý záujem o to, v akom stave vidí verejný ochranca práv dodržiavanie základných práv a slobôd, pretože práve on je zrkadlom výkonnej moci.
Ombudsmanka svoju správu za rok 2014 prezentovala poslancom na aktuálnej 48. schôdzi NR SR. Rozprava k správe trvala niekoľko hodín, vystupovali v nej takmer výhradne opoziční poslanci. Vláde vyčítali, že ombudsmankine pripomienky a návrhy ignoruje a vyhýba sa systémovým riešeniam problémov. Vypočuť si ju však prišlo do 20 poslancov. Dubovcová spojenie medzi prístupom poslancov a dnešným prijatím u prezidenta nepotvrdila. „Je možné, že toto stretnutie vzniklo spontánne, no neviem, pretože som pri tom nebola,“ reagovala s tým, že Kiska sa o jej prácu zaujíma trvalo. Parlament dnes vzal jej správu na vedomie.
Správa informuje o viacerých dôležitých oblastiach. Verejná ochrankyňa práv sa v nej zameriava napríklad na to, že terénna sociálna práca, ktorá je na pleciach mimovládnych organizácií, u nás nefunguje a zodpovednosť za ňu by mal stopercentne prevziať štát. Problémom je však stále aj systém reedukácie, ktorý by sa mal u nás zmeniť, ombudsmanka na tento fakt upozorňuje už dlhšie. Tiež by sa mal zrušiť variant A v špeciálnych školách, do ktorého patria žiaci s ľahkým mentálnym postihnutím. Zaraďovanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia do špeciálnych škôl či tried má podľa jej slov osudový význam, pretože v takejto škole s najväčšou pravdepodobnosťou aj zostanú. Následne dieťa nemôže dosiahnuť stredoškolské vzdelanie s maturitou a nemôže ísť ani študovať na vysokú školu. Opatrení však ombudsmanka v správe pre NR SR navrhla oveľa viac.
Smer podľa Mosta-Híd ignoruje zistenia ombudsmanky
Správa Dubovcovej priniesla viacero závažných zistení v súvislosti s právami starších osôb. Smer však podľa predstaviteľov strany Most-Híd tento problém nerieši, ale prekrýva ho páčivými marketingovými návrhmi.
Doterajší prístup tejto vlády k verejnému ochrancovi práv bol podľa strany Most-Híd ignorantský. „Vláda, ministerstvá, ale aj parlament doteraz ignorovali prácu a zistenia ombudsmanky. Ukazovali tak skutočnú tvár svojej sociálnej politiky smerom k znevýhodneným a marginalizovaným skupinám občanov,“ povedal dnes novinárom predseda strany Most-Híd Béla Bugár. To podľa neho len potvrdzuje, že Smeru nejde o systémové riešenia, ale len o prekrývanie problémov marketingovými bublinami. Ako príklad uviedol cestovanie vlakmi zadarmo. „To, že mnohí seniori majú sťažený prístup k sociálnym službám, to vládu netrápi,“ dodal Bugár. Upozornil, že v dopoludňajšej rozprave k správe Dubovcovej poslanci za Smer takmer vôbec nevystupovali.
Podľa zistení zo správy ombudsmanky 13 % seniorov potrebuje pomoc v domácnosti, 7 – 8 % potrebuje sústavnejšiu domácu starostlivosť a 5 % potrebuje ústavnú starostlivosť. Súčasná legislatíva však vylučuje mnohých seniorov z možnosti poskytovania týchto služieb. Ide buď o skupinu ľudí, ktorí majú nižší dôchodok ako je životné minimum alebo o dôchodcov, ktorých stupeň odkázanosti je nižší ako IV. „Títo ľudia však často majú závažné sociálne problémy, akými sú pocit osamotenia, strach bývať sám či neschopnosť postarať sa o domácnosť,“ konštatoval Bugár. Zároveň sa stáva oveľa častejším javom, že zariadenia pre seniorov začínajú nahrádzať nemocnice, čím prestávajú plniť svoj pôvodný účel. „Vláda by mala reagovať na tieto zistenia ombudsmanky a priniesť konkrétne opatrenia na zlepšenie situácie seniorov,“ vyzval vládu líder strany Most-Híd.
Postoj vlády k ombudsmanke podľa podpredsedníčky Most-Híd Lucie Žitňanskej možno najlepšie vidieť na tom, že jej zistenia a návrhy opatrení zostávajú od roku 2013 neriešené a nepovšimnuté. „Aj tohtoročná správa priniesla viacero závažných zistení,“ vyhlásila Žitňanská. Správa podľa nej poukazuje na niekoľko politických súvislostí. „Prvou je akceptovanie autority jej úradu na úrovni inštitúcií verejnej správy, zatiaľ čo vláda, ministerstvá a parlament majú k jej činnosti negatívny postoj. Ďalšou súvislosťou je stále neexistujúca verejná kontrola polície a prokuratúry,“ vysvetlila Žitňanská. Ak verejná správa odporúčania a podnety ombudsmanky rieši a riadi sa nimi, vláda a parlament, ktoré by mali prijímať systémové opatrenia, Dubovcovej odporúčania podľa Žitňanskej ignorujú. Občan sa podľa jej slov môže spoliehať pri zlyhaní týchto inštitúcií len na individuálne prístupy, nie na systémovú ochranu.
Problematickou sa javí byť aj diskusia o ľudských právach na Slovensku. Tá akoby sa obmedzila len na ideologické aspekty a úplne prehliada celý „register“ zraniteľných skupín, na ktorých problémy pravidelne ombudsmanka poukazuje. „To len ukazuje, ako je činnosť ombudsmanky v tomto smere nezastupiteľná. Pretože systematicky mapuje nedostatky našej spoločnosti vo vzťahu k menšinám a zraniteľným skupinám obyvateľstva,“ zdôraznila význam a úlohu verejného ochrancu práv na záver Žitňanská.