V masovom hrobe našli v apríli 1945 najmä Maďarov

Ktoré sú tri najväčšie masové hroby obetí fašistických represálií na Slovensku? Áno, Nemecká, Kremnička a tretí? Málokto by uhádol, že je v Petržalke. Keď ho koncom apríla 1945 exhumovali, napočítali 497 mŕtvol! Bosých, polonahých, samá kosť a koža, vinou podvýživy ich scvrknuté telá skôr pripomínali deti.

30.03.2015 14:00
petržalka, masový hrob, gál Foto: ,
Predseda židovskej náboženskej obce v Bratislave Egon Gál pri príhovore na cintoríne.
debata (68)

Väčšina zahynula zamrznutím, vysilením a hladom. Iba na 48 obetiach sa našli strelné rany, devätnásti mali lebky rozbité krompáčmi. Muníciou bolo treba šetriť… Niekoľko desiatok mužov nacisti pochovali zaživa. Pľúca mali od hliny. Vďaka miestnemu hrobárovi Leopoldovi Prepelicovi, ktorý ukryl niekoľko osobných dokladov, podarilo sa identifikovať 51 osôb. Najmladší z nich, Ernő Klein z Budapešti, mal sotva pätnásť.

To všetko sa mohol v nedeľu dozvedieť účastník pietneho aktu na cintoríne, ktorý už po jedenásty raz organizuje Rakúske ústredie pre spravodlivosť po druhej svetovej vojne. Prvý raz sa pridala aj samospráva nášho hlavného mesta. Viceprimátorka Iveta Plšeková bola prekvapená, že sa takéto podujatie koná pravidelne od roku 2004: „Cintorín býva určitým symbolom zmierenia, ale bola by som rada, keby o tejto hroznej tragédii Bratislavčania vedeli, najmä mladí.“

„Stále si kladieme otázku – Prečo sa to stalo?“ zdôraznil izraelský veľvyslanec na Slovensku Alexander Ben-Zvi. Podľa neho stále na ňu hľadáme odpoveď, ale nie je jednoduchá. Ak ju však nenájdeme, ťažko sa nám bude odpovedať aj na druhú otázku: Čo máme urobiť dnes, aby sa to nezopakovalo?

Na prvý pohľad sa môže zdať, že Slovensko dostalo tento danajský dar nepatrične. Veď na základe mníchovského diktátu dunajské predmostie Bratislavy pripadlo Tretej ríši. Aký zvrátený režim, spojenec a tútor ľudáckej vlády tam musel vládnuť, keď aj na tých niekoľkých štvorcových kilometroch, čo si Hitler od nás „požičal“, zriadili v novembri 1944 koncentrač­ný tábor.

Oficiálne bol pracovný, teda nie likvidačný, no aj tu sa nemilosrdne vraždilo. A neboli to iba maďarskí Židia z Budapešti, ktorých sem približne 1 600 priviezli v dobytčích vagónoch, ale aj zo slovenských miest anektovaných horthyovským Maďarskom – od Košíc až po Dunajskú Stredu.

Drvivá väčšina obetí predsa len pochádzala z Maďarska, a tak mnohých prekvapilo, prečo sa do nedeľňajšieho podujatia oficiálne zapájala iba rakúska strana. Helfried Carl, rakúsky veľvyslanec v Bratislave, to nepriamo vysvetlil: „Veľmi nám uškodila po vojne desaťročia predstavovaná idea, že Rakúsko bolo prvou obeťou hitlerovského Nemecka. Touto tézou sa zakrýval podiel našej viny, to, že veľká časť obyvateľstva sa s nadšením hlásila k nacizmu. Aj my máme dlh voči obetiam v Petržalke.“

Podstatnú časť zverských veliteľov a strážcov tábora v Petržalke tvorili práve Rakúšania. Viacerých po vojne súdili, deviatich dokonca popravili, ale mnohí sa vyhli spravodlivému trestu. Vrátane Otta Grossa, ktorý väzňov vraždil, okrádal a ich veci chodil predávať do Bratislavy.

Pred 70 rokmi na Zelený štvrtok, 29. marca, keď už bolo z východu počuť kaťuše, vydali nacisti rozkaz na evakuáciu lágra. Začal sa pochod smrti. V tú noc cestou z Petržalky do dolnorakúskeho Wolfsthalu zahynulo alebo bolo zavraždených ďalších 103 mužov. Preto v nedeľu pokračovala akcia rakúskych antifašistov spomienkovým zhromaždením v tejto obci a potom v kúpeľnom mestečku Bad Deutsch-Altenburgu, kde tých, čo pochod prežili, naložili na loď a odlifrovali hore Dunajom do Mauthausenu. Nacistický mlynček na mäso však bol neúprosný. Hoci ich od oslobodenia 3.mája americkou armádou delilo iba päť týždňov, toho dňa sa dočkal iba zlomok. Takže bol či nebol holokaust?

© Autorské práva vyhradené

68 debata chyba
Viac na túto tému: #Petržalka #druhá svetová vojna #masový hrob