Solárnu minivysielačku jej ochranári pripevnili na chrbát pred dvoma rokmi, aby získali cenné informácie a podrobnosti o putovaní dravca, o migračných trasách, miestach oddychu, o zimovisku či o faktoroch možného ohrozenia.
Počas tohtoročnej našej zimy zaletela Anička na africkom kontinente ešte ďalej ako pred rokom a výrazne posunula oblasť zimoviska na juhovýchod. Cestou späť preletela za približne 6 týždňov asi 8-tisíc kilometrov. Na spiatočný let z Afriky sa vydala 3. marca, teda o dva dni skôr ako vlani a priletela o 5 dní neskôr. „Spomaliť ju mohlo počasie. Orlica a celkovo tieto väčšie vtáky sú tým limitované, že keď sa zhorší počasie, prší, sú búrky, tak musia čakať,“ domnieva sa Peter Vrlík zo Správy Tatranského národného parku. Ochranári sa pokúsia tento rok odchytiť aj Aničkinho partnera, aby mu dali podobnú vysielačku, ako nosí samička. Tak by bolo možné zistiť, či pár spoločne odlieta, prilieta aj zimuje v Afrike.
Aničkin partner Arnold priletel pod Tatry o pár dní skôr a mohol preskúmať hniezdo, ktoré párik orlov krikľavých obýval vlani. Medzitým sa do ich obývačky vysoko nad zemou nasťahovala kuna lesná a založila si tam vlastnú rodinku. Hoci jej orol jedno mláďa usmrtil, kuna sa doň vrátila aj po jeho nebezpečnej návšteve. Ochranári teraz vyčkávajú, koho domovom sa hniezdo napokon stane, či orlov alebo kuny.
„Kuna môže hniezdo opustiť a svoje mláďatá poodnášať preč. Ale aj orly si môžu nájsť iné, staršie hniezdo, alebo postaviť nové, uvidíme, čakáme, ako to dopadne, to ukážu najbližšie dni,“ hovorí Vrlík. Keby orlia rodinka hniezdo obsadila, verejnosť by mala možnosť nahliadnuť do života orlov krikľavých a výchovy ich mláďat. Pri hniezde sú nainštalované kamery. „Pokiaľ by to hniezdo obsadili orly, spustili by sme živé prenosy,“ hovorí Ivan Daráni zo spoločnosti Profi-net, ktorá zabezpečuje online prenosy.