Záväzné utečenecké kvóty už odmietol premiér Robert Fico, minister vnútra Robert Kaliňák a zaskočený je aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, pretože závery poslednej Rady EÚ z konca apríla hovorili o dobrovoľnom prijímaní utečencov.
Proti plánom eurokomisie sa postavilo Slovensko spolu s Maďarskom, Českom a Poľskom, ale ich nesúhlas môžu prelomiť ďalšie členské štáty. „Rozhodovalo by sa kvalifikovanou väčšinou. Čiže teoreticky by mohlo byť Slovensko prehlasované,“ uviedol Andrej Králik, šéf tlačového a politického oddelenia Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Opatrenia Bruselu by tak mohli byť prijaté 55 percentami členských štátov, teda 16 z 28 krajín EÚ, ktoré návrh podporujú a zastupujú najmenej 65 percent celkového počtu obyvateľov únie.
V hre sú dva programy eurokomisie. Prvý počíta s presunom migrantov z utečeneckých táborov v Taliansku, Španielsku alebo na Malte. Kvóta pre Slovensko je 1,78 percenta. Z akého čísla sa bude toto percento počítať, známe nie je. Druhý presídľovací program spočíva v presune migrantov z tretích krajín do Európy zo záchytných táborov v Sýrii alebo v Sudáne. Išlo by o 20-tisíc ľudí. Kvóta pre Slovensko je 1,6 percenta, čo je 320 utečencov. Súčasťou programu je záväzok migranta, že v danej krajine zostane päť rokov.
Slovensko dnes dokáže prijať niekoľko stoviek utečencov. Aktuálne je v utečeneckých táboroch podľa údajov ministerstva vnútra okolo 60 cudzincov. Tábory sú v Rohovciach v okrese Dunajská Streda a v Opatovskej Novej Vsi pri Veľkom Krtíši. Celková kapacita táborov je približne 550 osôb. Slovensko je podľa rezortu zapojené do pomoci ľuďom z tretieho sveta poskytovaním pomoci pri tranzite do cieľových krajín. Takéto tranzitné centrum je v Humennom.
Väčšina utečencov končí v západnej Európe, Slovensko nie je ich zasľúbenou krajinou. Podľa údajov Eurostatu len za vlaňajší rok počet žiadostí o azyl predstavoval 626 170. Najviac ich bolo v Nemecku, vyše 200-tisíc, vo Švédsku viac ako 81-tisíc a v Taliansku takmer 65-tisíc. Politici v Bruseli preto tlačia na väčšiu mieru solidarity tých krajín, ktoré tento problém nepociťujú.
Slovenskí europoslanci podporujú myšlienku celoeurópskych riešení. „Európsky parlament už pred tromi rokmi vytváral výrazný tlak na Radu EÚ, teda premiérov, aby situáciu riešili, ale premiéri ju neriešili. Až keď začala tragédia v Stredozemnom mori, až vtedy sa strojnásobili financie na riešenie situácie,“ povedal europoslanec Boris Zala zo Smeru. Podľa neho je úplne jedno, či už sa premiéri krajín únie dohodnú na kvótach, alebo na nejakých číslach podľa istých pravidiel. Zdôraznil tiež, že na Slovensku je potrebné vysvetľovať humanitárnu tragédiu, ktorá sa deje v Stredozemnom mori. „Ale nemôžeme sa izolovať, to sa nedá. Ak by sme sa o to pokúsili, stane sa presný opak, zaplaví nás to tu,“ dodal.
Podľa europoslankyne Anny Záborskej z KDH otázka nestojí tak, že či máme, alebo nemáme prijímať utečencov, ale či sme „schopní dohodnúť sa v rámci EÚ na podmienkach a kľúči pre rozdelenie zodpovednosti“.
Bývalý minister zahraničných vecí, súčasný europoslanec Eduard Kukan povedal, že populárni budú tí politici, ktorí povedia kvótam nie. „Ja však budem hovoriť, že sa musíme podieľať na celoeurópskych riešeniach," zdôraznil. Až tak dramaticky by Kukan nevidel vzťahy EÚ a visegrádskej štvorky, ktorá kvóty odmieta. „Trochu to zostrí atmosféru,“ doplnil.
Otázka je, prečo práve Slovensko, Česko, Maďarsko a Poľsko nechcú pristúpiť na politiku presídľovania. Podľa sociológa Michala Vašečku, ktorý sa zaoberá témou migrácie, politici veľmi dobre čítajú verejnú mienku. „Miera opatrnosti a snahy, aby sme zachovali homogenitu krajín a nešli cestou západnej Európy, sa deje dlhé roky,“ uviedol sociológ. Podľa neho nové členské krajiny chceli využiť výhody vstupu do EÚ, ale nedochádzalo im, že prídu aj obete.