Už v tom čase sa ozývali hlasy, že tento trest je nedostatočný. Farár ho dostal za bozkávanie a obchytkávanie 11-ročnej školáčky. Učiteľka navyše nesmie po odpykaní trestu učiť tri roky, farárovi bola okrem zákazu činnosti nariadená aj liečba. Podľa odborníčky na trestné právo Lucie Kurilovskej je potrebné tieto prípady posudzovať individuálne.
Prípad učiteľky zvádza porovnávať ho s činom katolíckeho kňaza. Považujete ich za identické?
Môže sa to zdať možno na prvý pohľad alebo z laického hľadiska, ale v trestnom konaní treba pristupovať jednotlivo ku každej trestnej veci. Zdanlivo to tak môže pôsobiť, ale nie je dobré hovoriť o určitej trestnej identickosti konkrétnych prípadov.
Ako môže dôjsť k tomu, že rozsudky vo dvoch podobných prípadoch sa takto výrazne odlišujú?
Je veľmi ťažké vyjadrovať sa k rozhodovacej činnosti súdov. Každý prípad sa vyhodnocuje individuálne vzhľadom na všetky okolnosti, za ktorých bol spáchaný. Dôležité pri posudzovaní je, akú ujmu utrpela poškodená osoba a aký je celkový profil páchateľa. Zohľadňujú sa všetky dôkazy, pričom platí zásada voľného vyhodnocovania dôkazov. Vždy sa posudzujú všetky atribúty konkrétneho trestného činu, ako okolnosti jeho spáchania, profily poškodeného i obvineného. Vyhodnocuje sa od prípadu k prípadu najmä na základe dôkaznej sily, prípadne absencie dôkazov.
Ktoré faktory najzásadnejšie ovplyvňujú rozsudok v prípadoch sexuálneho zneužívania maloletých?
V prípade sexuálneho zneužívania je podstatná predovšetkým fyzická ujma, ktorá bola poškodenému spôsobená, a tiež to, akým spôsobom môže takýto zážitok ovplyvniť život dotknutých. Významnú úlohu zohráva tiež postavenie obvinenej osoby, hlavne ak jej boli určitým spôsobom zverené deti, ako v týchto dvoch prípadoch. Posudzuje sa aj to, že určitej osobe bola zverená dôvera a ona zneužila svoje postavenie.
Kňaz svoju vinu odmietal, no učiteľka sa k zneužívaniu svojho žiaka priznala. Mohlo jej priznanie viny pomôcť?
Priznanie je poľahčujúca okolnosť a malo by sa pri rozhodovaní zohľadňovať. Vina však musela byť dokázaná i v prípade obvineného kňaza, bez ohľadu na to, či sa priznal, alebo nepriznal. Inak by nemohol padnúť rozsudok. V tomto ponímaní priznanie nie je dôkaz. V prípade kňaza teda tiež museli byť prítomné všetky dôkazy na to, aby sa vina dokázala, či už na základe znaleckých posudkov, alebo výpovedí.