Okolo pol milióna eur ročne plánuje najväčšia zdravotná poisťovňa na trhu priplatiť obvodným lekárom za to, že rozšíria preventívnu prehliadku o jedno vyšetrenie. To by malo odhaliť, či sa u človeka môže objaviť mozgová mŕtvica. Na prvý pohľad dobrý zámer poisťovne nemusí priniesť výsledky. Veľká časť všeobecných lekárov totiž potrebné preventívne vyšetrenie zatiaľ nedokáže urobiť a ani ho vyhodnotiť.
Generálny riaditeľ VšZP Marcel Forai vysvetlil, že prevencia je pre poisťovňu lacnejšia ako liečba. „Už teraz vieme, že vďaka prevencii budeme znižovať náklady na liečbu neskorších ochorení, ušetrené peniaze môžeme použiť na poistencov s inými vážnejšími chorobami,“ uviedol Forai. Poisťovňa odhaduje, že ročne ju takáto motivácia lekárov bude stáť 500-tisíc eur. Za liečbu pacientov s mozgovou príhodou zaplatila vlani 21 miliónov eur.
Zisťovať riziká, ktoré vedú k vzniku cievnej mozgovej príhody, budú všeobecní lekári od júla. Týkať by sa to malo ľudí vo veku od 40 do 70 rokov. Vyšetrenie bude spočívať v podrobnejšom vyhodnotení elektrokardiogramu (EKG) a vyplnení dotazníka. Lekár za takúto kontrolu dostane od poisťovne navyše 3,8 eura. Teraz jedna preventívna prehliadka vyjde VšZP na 35 eur, v rozšírenej podobe to bude 38,8 eura.
Ponuku poisťovne však nevyužije všetkých viac ako dvetisíc ambulantných lekárov. „Odhadujem, že každý druhý lekár ju bude vykonávať, ale bude to závisieť od viacerých okolností. Napríklad aj od vyťaženia lekára v danom regióne,“ myslí si šéf asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor.
Na to, aby lekár mohol hrozbu tejto choroby potvrdiť alebo vyvrátiť, mal by mať v ambulancii elektrokardiogram a mal by vedieť vyhodnotiť výsledky, ktoré prístroj nameria. Z výsledkov EKG a dotazníka by tak mal zistiť, či dotyčný netrpí arytmiou (srdcovou nepravidelnosťou), ktorá je jednou z príčin mozgovej mŕtvice.
Podľa Pásztora má elektrokardiogram v ambulanciách len asi 30 percent všeobecných lekárov. Poruchy rytmu sa síce dajú diagnostikovať nielen pomocou EKG, ale aj počúvaním pacientovho srdca (auskultáciou). Na to sú však odborníci kardiológovia. Otázne teda je, či nebolo rozumnejšie peniaze na prevenciu dať špecialistom.
Prednosta Kardiologickej kliniky Národného ústavu srdcových chorôb Robert Hatala na jednej strane takú prevenciu víta, na druhej strane si myslí, že všeobecní lekári sa budú musieť dovzdelať. „V zásade ten trend, že to majú robiť praktickí lekári, je správny, aj vo väčšine vyspelých krajín je to v kompetencii práve tejto lekárskej komunity. Treba však pracovať na ich dovzdelávaní,“ pripomenul Hatala.
Hatala podotkol, že keď skúšajú lekárov na atestáciách, väčšinou sú najslabší práve vo vyhodnotení EKG. „Myslím si, že je dôležité pôsobiť edukatívne, aby kardiológovia a internisti prispievali k odbornej úrovni vedomostí praktických lekárov v tejto oblasti,“ dodal s tým, že sa o také doučovanie budú snažiť v rámci odborných lekárskych spoločností.
Všeobecná zdravotná poisťovňa je aj napriek tomu presvedčená, že všeobecní lekári vyšetrenie zvládnu. Vedúca zdravotného a revízneho odboru poisťovne Beáta Havelková nepochybuje o tom, že dokážu vyhodnotiť aj EKG. „Lekári sú vzdelávaní, majú tieto vedomosti,“ odôvodnila. Poukázala na to, že dotazník, na základe ktorého lekár vyhodnotí riziká, bol pripravovaný s kardiologickou spoločnosťou.
Šéf súkromných lekárov Pásztor je však opatrnejší. Podľa neho by optimálne bolo, ak by sa zlepšila spolupráca medzi všeobecnými lekármi a kardiológmi. Zvyšné dve súkromné zdravotné poisťovne podobné kampane spustiť neplánujú. Dôvera už má skúsenosti s rozšírením preventívnej prehliadky, ktoré neprinieslo očakávaný efekt.
„V našom portfóliu už roky existuje program Zdravé srdce, ide o odhaľovanie latentného srdcového zlyhania, vrátane protifajčiarskej iniciatívy,“ povedal PR manažér zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepianský. Záujem zo strany lekárov a poistencov o tento program je však podľa neho minimálny. Za roky 2013 a 2014 tento produkt využilo u 60 lekárov 4 600 poistencov.
Union zdravotná poisťovňa sa podľa jej hovorkyne Judity Smatanovej sústreďuje na podporu prevencie a osvetu o zdravom životnom štýle a ochrane zdravia. „Sme prvou poisťovňou, ktorá svojich poistencov za prevenciu odmeňuje, poistenec, ktorý absolvuje všetky preventívne prehliadky, má nárok na odmenu,“ uviedla Smatanová. O akú odmenu ide, nespresnila. V súčasnosti zvažujú, že navyše zaplatia vyšetrenie zrážanlivosti krvi.
Pacientska organizácia Asociácia na ochranu práv pacientov hodnotí, že motivácia lekárov aj poistencov zdravotnými poisťovňami, ktorá má zvýšiť počet preventívnych prehliadok, má u nás pomerne dlhú tradíciu.
„Do určitej miery tieto opatrenia pomohli zvýšiť počet poistencov, ktorí preventívne prehliadky u svojich lekárov absolvovali, ale dosiahnuté čísla sa v priebehu posledných rokov menia len málo,“ poukázala šéfka asociácie Katarína Kafková. Podľa nej treba preventívne prehliadky viac zatraktívniť pre pacientov, než pre lekárov. „Bolo by vhodné uzákoniť aj finančnú motiváciu ľudí, napríklad formou odvodového zvýhodnenia,“ navrhla.
Mozgová mŕtvica je druhá najčastejšia príčina úmrtí ľudí na Slovensku. Päťdesiat percent pacientov zomiera do mesiaca a druhá polovica je invalidná s ďalšími dôsledkami a dosahmi na verejné zdravotné poistenie. Počet príhod dvojnásobne presahuje počet srdcových infarktov.
„Na Slovensku hovoríme približne o 20-tisíc mozgových príhodách ročne,“ uviedol Hatala. Mozgové infarkty majú podľa neho viacero rizikových faktorov, najzávažnejšími sú vysoký krvný tlak, ateroskleróza ciev a srdcová arytmia.