„Ide len o to, či riešenia budú spoločné, alebo nie,“ povedal. Podľa neho však otázka majetkových priznaní je svojím spôsobom len sekundárna, pretože skupina na prípravu novej legislatívy dnes rokovala o novom zákone o poslancoch, o zmenách v rokovacom poriadku, o Etickom kódexe poslanca NR SR i o konflikte záujmov.
„Hľadali sme hranice možnej spolupráce. Dohodli sme sa, že predložíme do konca budúceho týždňa paragrafové znenie niektorých okruhov. Na začiatku júnovej schôdze parlamentu sa stretneme opäť. Prípadný spoločný návrh predložíme do septembrovej schôdze. Uvidíme, v ktorých bodoch nájdeme konsenzus,“ povedal Číž.
Podľa neho zásadný rozpor Smer s opozíciou nemá. „Bol otázny napríklad vstup ústavného súdu do zákona o konflikte záujmov. To sú zásadné ústavnoprávne problémy. To chceme dať posúdiť expertom,“ dodal.
Most-Híd: Je otázne, či parlament dokáže pred voľbami dospieť k zhode
Predseda Most-Híd Béla Bugár je však k prijímaniu úprav v niektorých zákonoch skeptický. „Nič nie je pripravené. Zákon o konflikte záujmov bol minulý týždeň odmietnutý, takže šesť mesiacov by sme sa ho nemali dotknúť,“ povedal novinárom. Bugár si myslí, že ak má súčasná NR SR niečo zanechať budúcemu parlamentu, mal by to byť zmenený Rokovací poriadok.
„Nový parlament by nemal začínať zmenou Rokovacieho poriadku,“ uviedol. Bugár navrhuje v novom rokovacom poriadku upraviť, aby členovia vlády v rozprave nemohli predbehnúť poslanca, ktorý vystupuje za poslanecký klub.
„Návrhy treba zozbierať, rokovať a pripraviť, ale zatiaľ nič nie je,“ povedal. Podľa Bugára je otázne, či parlament dokáže niekoľko mesiacov pred voľbami dospieť k zhode. „Je otázne, či Smer ustúpi zo svojich pozícií. Ak nie, tak to nemá ani význam,“ dodal.
Diskusiu zástupcov všetkých parlamentných strán k novej podobe majetkových priznaní verejných funkcionárov zvolal podpredseda parlamentu Miroslav Číž (Smer), ktorý má viesť komisiu na zmeny v ústavnom zákone o konflikte záujmov.
Všetky materiály pre zástupcov politických strán obsahujúce podklady k zmene ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sú podľa neho dokončené, pripravené sú aj podklady k príprave etického kódexu poslancov Národnej rady SR.
Strana Roberta Fica v piatok druhýkrát v tomto volebnom období zamietla novelu ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorá mala priniesť skutočný prehľad o majetku politikov a ďalších verejných funkcionárov. Návrh predložili poslanci z opozičných strán.
KDH: Vykastrovaný a bezzubý návrh v žiadnom prípade nepodporíme
Podľa predsedu parlamentného výboru pre nezlučiteľnosť funkcií Alojza Přidala z KDH zodpovednosť za to, že nebol prijatý pôvodný návrh novely, ktorý vznikol konsenzom všetkých strán v NR SR, nesie výlučne Smer. Vládnemu subjektu podľa Přidala išlo aj v minulosti predovšetkým o to, aby prísnejšie majetkové priznania nepodávali politici a ďalší funkcionári už v tomto volebnom období.
„Poslanci za Smer nechceli podávať širšie majetkové priznania pred parlamentnými voľbami, ktoré by ukázali, aké mali skutočné príjmy,“ konštatoval Přidal. Novela, ktorú teraz vládna strana opätovne odmietla, predstavovala podľa neho kompromis v čo najväčšej možnej miere. Opozícia podľa šéfa výboru je pripravená na úpravy návrhu, ak nezmenia jeho podstatu.
„Vykastrovaný a bezzubý návrh v žiadnom prípade nepodporíme,“ povedal Přidal. Za najdôležitejšie poslanec za KDH považuje, aby sa podľa majetkových priznaní prostredníctvom nových formulárov dal vyčítať konkrétny majetok verejných funkcionárov a jeho medziročný nárast, uvádzať by sa v ňom museli všetky príjmy politikov z akýchkoľvek činností a aj užívanie majetku, ktorý je v prenájme.
Zároveň sa podľa Přidala musí vylúčiť možnosť zablokovania pokuty za porušenie zákona, ako sa to dá dnes. Po novom, ak tretina výboru pre nezlučiteľnosť nebude spokojná s rozhodnutím výboru, môže sa odvolať na ústavný súd.
Opozícia: Z majetkových priznaní sa mal dať určiť nárast majetku
Smer už raz novelu ústavného zákona o konflikte záujmov zamietol, a to v októbri 2013. Návrhom chcela opozícia dosiahnuť, aby verejní funkcionári uvádzali do priznaní všetky svoje príjmy a aby sa z majetkových priznaní dal určiť nárast majetku. Majetkové priznania mali byť podrobnejšie.
Funkcionári by museli popísať majetok, ktorý je drahší ako 10 000 eur, teda nielen uviesť, že vlastnia auto, ale spresniť aj jeho továrenskú značku. Zmeniť sa mali aj formuláre, na ktorých funkcionári podávajú majetkové priznania. Zvýšiť sa mala aj objektívnosť konania a transparentnosť. Išlo o novelu, ktorú opozícia pripravovala so Smerom od roku 2012.
Rovnaký návrh predložili opoziční poslanci do parlamentu aj koncom roka 2014, neskôr ho stiahli, keďže nové vedenie národnej rady naznačilo ochotu diskutovať o novele. Teraz ho predložili a neuspeli s návrhom po tretíkrát, napriek deklaráciám Smer s opozíciou doteraz o majetkových priznaniach nezačal rokovať.