Prívrženci dohody hovoria, že podporí hospodársky rast a oživí ekonomiku. Kritici, naopak, bijú na poplach. Tvrdia, že USA budú diktovať európskemu trhu svoje pravidlá a že nás to v konečnom dôsledku poškodí.
Problémom sú najmä odlišné regulačné mechanizmy, ktoré platia v USA a v Európe. Na starom kontinente sú prísnejšie. Vládne obava, že do Európy napríklad budú prúdiť lacnejšie a menej bezpečné potraviny. Spornými sú tiež súkromné investičné tribunály, ktoré majú slúžiť na ochranu zahraničných investícií. Nezodpovedaných tak zostáva množstvo otázok, či plusy prevažujú nad mínusmi.
Prečítajte si komentár Petra Javůrka TTIP a politika.
O Transatlantickom investičnom a obchodnom partnerstiev (TTIP), ako sa dohoda s USA nazýva, rokujú europoslanci s tým, že by mali schváliť pre Európsku komisiu odporúčania, ako ďalej postupovať pri vyjednávaniach s americkou stranou. Cieľom je, aby neboli oslabené štandardy únie v oblasti zdravia, ochrany spotrebiteľov či sociálnych práv zamestnancov.
Čo by znamenala dohoda pre Slovensko? Ekonóm Pavol Kárász za výhodu označil budovanie zóny voľného obchodu. „To znamená, že by mohol byť väčší dopyt po proexportne orientovaných výrobkoch na Slovensku z oblasti automobilového priemyslu,“ uviedol Kárász. Na druhej strane podľa neho pružnejšia a vyspelejšia ekonomika USA reprezentovaná nadnárodnými spoločnosťami by mohla narobiť problémy niektorým sektorom národných hospodárstiev. „Mám na mysli pôdohospodárstvo, potravinárstvo či spoločnosti obchodujúce s nerastným bohatstvom,“ podotkol ekonóm.
Od dohody sa očakáva väčšia konkurencia pre stredné a malé firmy, druhá stránka mince je, že veľa spoločností to nevydrží. "Tie, ktoré sa nedokážu rýchlo prispôsobiť, na trhu sa nedokážu udržať. Kárász upozornil, že na Slovensku sú stredné a malé firmy kapitálovo veľmi slabé. „Väčšinou majú cudzie zdroje, nemajú možnosť výraznejšie investovať do svojej konkurencieschopnosti, do výskumu. Ťažko potom dokážu prežiť,“ doplnil.
Väčšia konkurencia by mala viesť aj k zníženiu cien tovarov, čo privítajú najmä spotrebitelia, Kárász však povedal, že dnes je zložité odhadovať, ako sa budú vyvíjať ceny po naštartovaní liberalizácie vzájomného obchodu.
Zvlášť špecifickou oblasťou je poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Problémom je najmä dodržiavanie štandardov potravinovej bezpečnosti. „Len ťažko si predstaviť, že USA sa prispôsobia náročnejším európskym normám a nebudú sa domáhať väčšej akceptácie ich štandardov,“ povedal pred časom šéf Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík. Odlišný prístup majú napríklad v USA na bitúnkoch pri umývaní zabitých tiel. Ako uviedol šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš, v USA používajú na bitúnkoch recyklovanú vodu, v Európe pitnú vodu. Podľa Bíreša vraj Američania recyklovanú vodu nebudú používať. Diskusie vyvoláva aj označovanie geografického pôvodu potravín. Jednou z najspornejších tém je ochrana investícií formou arbitrážnych súdov. Tieto arbitráže by sa mali zabudovať do dohody TTIP. Investori by tak mohli žalovať štáty napríklad za zmarenie investície. Je však obava, že dôsledkom arbitráží bude oslabenie suverenity štátov v prípadoch, keď budú chcieť regulovať verejný záujem.
Petra Němcová z českej kampane „Špatný v TTIP“ nedávno pre Pravdu uviedla, že ide o „akési súkromné tribunály, ktoré obchádzajú právny poriadok jednotlivých krajín. Dávajú prístup k neverejným arbitrážnym súdom privilegovanej skupine zahraničných investorov“.
Proti prijatiu dohody s USA sa spustila už dávnejšie petícia. Podpísalo ju viac ako 2,3 milióna občanov únie. Najnovšie sa na Európsky parlament obrátili signatári petície, ktorí združujú 483 organizácií z celej Európy vrátane piatich zo Slovenska. Europoslancov žiadajú, aby prinajmenšom spomínaný systém arbitráží v TTIP v akejkoľvek forme odmietli.
O dohode TTIP sa vyjednáva už od roku 2013. Rokovania sa viedli v utajení, verejnosť o nich takmer vôbec nič nevedela. Informácie chýbali aj samotným poslancom Európskeho parlamentu. Situácia sa začala meniť až po verejných protestoch.
Pôvodné ambície dokončiť rokovania o dohode do konca tohto roka sa podľa všetkého nenaplnia. Dokument TTIP by mal na záver schváliť europarlament. Vedú sa však debaty, či by nemalo ísť o zmiešanú dohodu. To znamená, že potom by sa k nej vyjadrovali aj národné parlamenty.
"Čo sa týka dohody, Európsky parlament zohráva kľúčovú úlohu. V prípade úspešného ukončenia rokovaní bude musieť odsúhlasiť zmluvu,“ uviedol pre Pravdu Dennis Novy, poradca britskej Snemovne lordov pre TTIP. "Vo všeobecnosti sa dá povedať, že europarlament reprezentuje množstvo rôznych názorov. Je dôležité, aby všetky dostali férový priestor a možnosť na ovplyvnenie celého procesu,“ povedal expert z Katedry ekonómie na Warwickej univerzite.