Za vyhľadanie darcov orgánov budú odmeny

Priemerný počet darcov na Slovensku je 13 na milión obyvateľov, vo vyspelých krajinách únie je to 20. Dôvodom je najmä slabá informovanosť ľudí, chýba aj motivácia lekárov.

„Čísla, ktoré sme dosiahli koncom roka 2014 boli také alarmujúce, že sme sa rozhodli upriamiť pozornosť na problémy transplantácií,“ povedala včera prezidentka Slovenskej transplantologickej spoločnosti Zuzana Žilinská. Kým v roku 2009 sa u nás urobilo 168 transplantácií obličiek, v roku 2013 to bolo len 119. Na čakacích listinách je viac ako 450 chorých.

„Transplantačný program stojí na darcoch, ktorí sa nachádzajú v nemocniciach a majú diagnostikovanú mozgovú smrť,“ uviedol štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Mário Mikloši s tým, že je škoda stratiť takéhoto darcu a nezachrániť tým životy iných.

Ministerstvo preto podľa vzoru Chorvátov a Španielov chce finančne motivovať ľudí v teréne, aby boli vo vyhľadávaní aktívnejší. „V spolupráci zatiaľ so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou sme pristúpili k tomu, že za identifikáciu a manažment darcu budú prichádzať peniaze k poskytovateľom tam, kde aktívne vyhľadajú darcu,“ uviedol. Pôjde o sumu 1 500 eur.

Podľa hovorkyne Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petry Balážovej peniaze budú vyplatené v prípade, že príjemca orgánu je ich poistencom a budú mu nahrádzať obličky, srdce, pečeň, alebo pankreas. Ak od jedného darcu bude transplantovaných viac orgánov, suma bude vyplatená len raz. Pacientka s novým srdcom a predsedníčka organizácie Dar života, ktorá združuje pacientov po transplantácii srdca, Vlasta Pagáčová tvrdí, že byť čakateľom na orgán je veľmi ťažké.

„Neprajete si smrť iného človeka, ale chcete len jedno, aby ten, kto bude odchádzať z tohto sveta, nám zanechal dar, vďaka ktorému budete môcť žiť,“ uviedla Pagáčová, ktorá s novým srdcom žije už sedem rokov. Pred transplantáciou podľa nej človek vôbec nerozmýšľala, čo bude na druhý deň, pretože zajtrajška sa už nemusí dožiť.

Dušan Križko v lete absolvoval už druhýkrát výmenu obličky. „Prvýkrát mi ju transplantovali v roku 2000, vydržala mi 11 rokov a tri týždne. Potom som opäť chodil štyri roky na dialýzu a musím povedať, že po transplantácii je to úplne iná kvalita života,“ uviedol Križko, ktorý je aj aktívny športovec a pri dialýze sa mu športovalo ťažko, pretože bol unavený.

Dialyzovaný pacient je doslova pripútaný k jednému miestu, pretože ju musí absolvovať aj trikrát do týždňa. „Trvá štyri aj päť hodín, kým vám krv prečistia, a čím dlhšie chodíte na dialýzu, tým je človek unavenejší,“ tvrdí Ľudmila Fabiánová.

Jej problémy sa začali už v detstve. Keď mala 18 rokov, lekári jej povedali, že obličky jej dlho nevydržia. Aktívna bývalá policajtka takto žila ešte ďalších 20 rokov. Potom skončila na dialýze. Z práce musela ísť do invalidného dôchodku. „Najhoršie bolo, keď som mala cestovať za deťmi do Ameriky. Najskôr si treba zabezpečiť dialýzu a v Amerike si ju navyše musíte zaplatiť z vlastného vrecka,“ dodala Fabiánová.

Desať dialýz ju stálo 3 950 dolárov (3 519 eur), z toho jej 1 637 eur uhradila zdravotná poisťovňa. V Európe dialýzu zdravotné poisťovne preplácajú. Po prvej transplantácii jej oblička vydržala 18 rokov. Dnes opäť čaká na novú.

Slovensko patrí ku krajinám, kde sa predpokladá, že každý človek je darcom orgánov. Ak si nepraje, aby sa po jeho smrti použili orgány ďalej, musí to uviesť písomne v Slovenskom centre orgánových transplantácií.

S rodinou potenciálneho mŕtveho darcu komunikuje koordinátor, ktorý je v každej nemocnici. Regionálny koordinátor Transplantačného centra v Bratislave, nefrológ Martin Chrastina tvrdí, že ak dospeje človek do štádia mozgovej smrti, tak sa rozbehne obrovská mašinéria, ktorú si len ťažko možno predstaviť.

„Aspoň šesť lekárov nezávisle od seba musí potvrdiť mozgovú smrť, zároveň sa začína vyšetrovanie darcu na prenosné infekčné aj nádorové choroby, robí sa množstvo vyšetrení – srdca, röntgen, cetečko, sonografia, sérologické vyšetrenie a všetko v urgentnom režime,“ opisuje Chrastina.

Celý tento proces podľa neho trvá minimálne dvanásť hodín. Napríklad na HIV testy sa zvyčajne čaká týždeň, pri potenciálnom darcovi musia byť hotové do pár hodín. Keď je definitívne potvrdená smrť, nastupujú podľa neho odberové tímy. Na operačnej sále sa tak môže nachádzať aj 19 chirurgov.

Suma 1 500 eur je podľa Chrastinu platba za enormne ťažký výkon a považuje ju za dostatočne vysokú. Mnohí títo ľudia podľa neho pracujú len vďaka entuziazmu. „Nedá sa stále chcieť od ľudí, aby to robili vo svojom voľnom čase,“ dodal Chrastina.

Na Slovensku je šesť pracovísk, v ktorých sa vykonávajú transplantácie orgánov: tri v Bratislave a po jednom v Banskej Bystrici, Košiciach a v Martine.

K zlepšeniu situácie by mala prispieť aj mediálna kampaň Slovenskej transplantologickej spoločnosti Sedem životov. Tá pripomína, že jeden darca môže darovaním orgánov, ako sú napríklad srdce, pľúca, obličky, pečeň či pankreas, zachrániť život až siedmim ľuďom. Nad kampaňou prevzalo záštitu ministerstvo zdravotníctva.