Novela zákona o prokuratúre mení hodnotu koeficientu, ktorým sa sudcovi a prokurátorovi vymeriava príplatok k dôchodku podľa počtu odpracovaných rokov z 0,8 percenta na jedno percento na rok, čo by malo za následok spomínané zvýšenie dôchodkov v priemere o 170 eur pre dlhoročných sudcov a prokurátorov. Lipšic taký rast považuje za škandalózny, podľa neho ide o neobhájiteľný papalášizmus.
Exminister spravodlivosti zdôraznil, že sudcovia a prokurátori zarábajú priemerne okolo 3 500 eur mesačne, priemerný dôchodok sudcov a prokurátorov s 35-ročnou maximálnou praxou je približne 1 736 eur mesačne, čo je jeden z najvyšších dôchodkov v krajine. Bežný slovenský občan má podľa Lipšica priemerný starobný dôchodok 409 eur mesačne a od budúceho roka sa má zvýšiť o 1,9 eura.
Lipšic rovnako navrhuje, aby generálny prokurátor pôsobil vo funkcii iba v zákonom stanovenom sedemročnom funkčnom období. Novela totiž upravuje funkčné obdobie generálneho prokurátora, a to tak, že má zostať vo funkcii dovtedy, pokiaľ nie je zvolený nový generálny prokurátor. Opatrenie má podľa rezortu spravodlivosti zabrániť situáciám, keď GP musí po uplynutí funkčného obdobia generálneho prokurátora viesť jeho prvý námestník.
Žitňanská presadzuje transparentnosť
Poslankyňa za Most-Híd Lucia Žitňanská zasa pozmeňujúcim návrhom presadzuje, aby sa zverejňovali hodnotenia sudcov na webovej stránke ministerstva spravodlivosti a zrušila sa možnosť udeľovania odmien sudcom a prokurátorom. Žitňanská ako ministerka spravodlivosti zrušila odmeny sudcov a prokurátorov, podľa jej slov udeľovanie odmien sudcom vytvára priestor na vnútornú korupciu na súdoch. Podľa novely sudcovia a prokurátori budú môcť dostať raz do roka odmenu do výšky platu.
Žitňanská zároveň presadzuje transparentnejšie výberové konania na posty prokurátorov. Navrhuje, aby sa ústna časť výberového konania nahrávala a zverejňovala, rovnako by mali kandidáti na prokurátorov predkladať motivačné listy a životopisy, ktoré by sa tiež zverejňovali.
Generálna prokuratúra SR bude mať podľa novely možnosť zúčastňovať sa na tvorbe všetkých právnych predpisov, ktoré ovplyvňujú jej činnosť. Dôvodom, prečo GP požaduje účasť na príprave takých predpisov, je to, že v minulosti mnohé novelizácie zákonov upravujúcich činnosť prokuratúry navrhli a schválili poslanci parlamentu a prokuratúra sa o nich často dozvedela až dodatočne.
Súčasná legislatíva nariaďuje vyššie postaveným prokurátorom vydávať pokyny pre podriadených prokurátorov v písomnej forme. Po novom budú môcť vo výnimočných prípadoch vydať aj ústne alebo telefonické pokyny, ale do 48 hodín ich musia vypracovať aj písomne, inak budú považované za neplatné.