Podľa nich kritika rasizmu vtedajšieho režimu bola prorocká. Existujúce predsudky sa rozhoreli do nenávisti a nenávisť spôsobila katastrofu. Strach, ktorý zachvátil ľudí pre príslušnosť k menšinovým rasám, sa nedá vymazať z pamäti. „S veľkým znepokojením preto konštatujeme, že sme v týchto dňoch nanovo zaznamenali príznaky obáv a nepokoja. Obracajú sa na nás starší ľudia, ktorým sa v pamäti vynárajú spomienky a hovoria o svojej úzkosti zo súčasného vývoja. Sme presvedčení, že je potrebné všetkých pozvať k pokoju, ale aj k vážnej obozretnosti v politickom a náboženskom živote,“ zhrnuli s tým, že táto obozretnosť je o to naliehavejšia, že dnešný deň nám pripomína aj obdobie, počas ktorého sme dopustili násilné vyvezenie desiatok tisícov Židov z našej krajiny. „Ani tí predstavitelia Slovenska, ktorí boli skalopevne presvedčení, že konajú za Boha a za národ, sa vtedy nevyhli spoluúčasti na veľkom nešťastí,“ doplnili.
Ako ďalej spomínajú, každý, aj ten najmenší prejav rasovej alebo náboženskej neznášanlivosti nám musí zostať cudzí. „Nesúhlasíme zo žiadnou výzvou na násilie. Dúfame v obrátenie tých, ktorí prípadne aj sadajú do parlamentných lavíc a hovoria jedným dychom o Bohu a národe, ale zároveň neváhajú útočiť na ľudí len z dôvodu ich inej farby pokožky či odlišného náboženského presvedčenia. Naše náboženstvá sú nezlučiteľné s rasizmom, antisemitizmom a výzvami na násilie. Roztrpčenie nad problémami nesmie vydláždiť cestu radikálnym riešeniam, ktorým chýba potrebné rozlišovanie. Obraciame sa na všetkých obyvateľov Slovenska, aby sa vyhli akémukoľvek extrémizmu. Usilujme sa viac o zachovávanie spravodlivosti, prejavujme väčšiu vzájomnú úctu a prekonávajme sebectvo hľadaním spoločného dobra. Tam vidíme autentickú cestu zo súčasnej krízy,“ ukončili.