Analýza programových priorít: Na čom sa dohodla štvorkoalícia

Najbližšie štyri roky by mala na Slovensku vládnuť štvorkoalícia Smer, SNS, Most-Híd a Sieť. Strany sa v utorok dohodli na opatreniach, ktoré by chceli v rokoch 2016 až 2020 uskutočniť.

Robert Fico otvára dvere svojim partnerom v rozhovoroch o
vytvorení budúcej vlády, aby pokračovali v ďalšom rokovaní o konkrétnej
podobe koalície.
Robert Fico otvára dvere svojim partnerom v rozhovoroch o vytvorení budúcej vlády, aby pokračovali v ďalšom rokovaní o konkrétnej podobe koalície.
Autor: Robert Hüttner, Pravda

Mali by sa znižovať dane pre podnikateľov, odvody živnostníkom, rásť budú penzie či platy v školstve, vo verejnej správe, ale aj v súkromnom sektore, kde pôjde hore minimálna mzda. Od Nového roka klesnú dane pre firmy zo súčasných 22 na 21 percent.

Od roku 2018 sa rušia aj daňové licencie pre obchodné firmy. Koaličné strany chcú spoločne v najbližších štyroch rokoch vytvoriť viac ako 100-tisíc pracovných miest, pričom už v tomto roku by sa prvýkrát od krízy mala znížiť nezamestnanosť pod 10-percentnú hranicu. Podporiť by sa mali viac chudobné regióny cez urýchlenú výstavbu ciest či podporu podnikateľov aj prichádzajúcich nových investorov. Tieto a desiatky ďalších opatrení na zlepšenie podmienok zamestnancov a zamestnávateľov sa odvčera stali súčasťou programových priorít novej vlády do roku 2020. Súčasťou priorít sú aj otázky boja proti korupcii.

Dosiahnuť ciele je možné len s kompenzačnými opatreniami

Koalícia chce do štyroch rokov znížiť deficit verejných financií na nulu. Pôvodne mala vláda dosiahnuť vyrovnaný rozpočet do roku 2018. Aj napriek rozsiahlej podpore podnikateľského prostredia Smer presadil vyššie vianočné dôchodky a zvyšovanie minimálnej mzdy. Na slovenské železnice by sa navyše mali vrátiť štátne IC vlaky, zrušené v januári.

Kontrolné právomoci v zdravotníctve dostane opozícia, aby sa zvýšila transparentnosť nákupov v zdravotníctve. Koalícia tiež počíta s obmedzením zisku zdravotných poisťovní, či so skrátením čakacích lehôt pre pacientov.

Ciele, ktoré si štvorkoalícia stanovila, by sa z hľadiska štátneho rozpočtu mohli dať utiahnuť len pri kompenzačných opatreniach, inak bude rásť dlh. Opatrenia, ktoré zaťažia štátnu kasu, by rádovo mohli stáť asi pol miliardy eur ročne.

Pokles daní z príjmov právnických osôb z 22 na 21 percent by vyšiel asi na 100 mil. eur ročne a rovno aj zrušenie daňových licencií pre firmy, ku ktorému má dôjsť až od roku 2018. IC vlaky robili ročnú stratu asi 3 milióny eur, a tak ich obnovenie nebude až také náročné. Sľúbená vyššia valorizácia starobných dôchodkov a 13. dôchodok sú však opatrenia, ktoré môžu vyjsť až na 300 mil. eur ročne. Záleží na tom, ako sa nové pravidlá nastavia. Pri 13. penzii Smer pred voľbami zvažoval 3-násobne vyššie 13. dôchodky ako sú v súčasnosti vianočné dôchodky. Na vianočné penzie vlani išlo 97 mil. eur. Niekoľko miliónov eur bude štát stáť aj plánované zvýšenie stropu na 40-percentné paušálne výdavky pre živnostníkov, strop je teraz na úrovni 420 eur mesačne. Milióny eur pôjdu aj na znižovanie nezamestnanosti v zaostalejších regiónoch. Koalícia počíta aj s vytvorením národného leteckého dopravcu, so stabilnými cenami energií, či zákonom privatizácie strategických podnikov.

Boj so schránkovými firmami, daňovými únikmi a korupciou

Financovanie priorít by štát mohol utiahnuť. Vyrovnaný rozpočet sa mal pôvodne dosiahnuť v roku 2018 a včera premiér Fico spomenul nový plán do roku 2020. Vlani deficit rozpočtu dosiahol 2,5 percenta výkonu ekonomiky a na nulový deficit treba nájsť asi 1,2 miliardy eur. Tieto peniaze majú zároveň najbližšie tri roky prísť z lepšieho výberu daní. Ak sa dá viac na priority a zároveň sa mierne oddiali plán na vyrovnaný rozpočet, stále bude treba získať ďalšie zdroje, aby bol deficit nulový a nerástol tak štátny dlh. Potrebné zdroje aj bez rastu daní môžu priniesť opatrenia v oblasti boja so schránkovými firmami, s daňovými únikmi a korupciou. Inštitút finančnej politiky pri rezorte financií spolu so širokou odbornou obcou pripravili veľkú reformu sprísnenia kontroly tendrov v krajine, vďaka ktorej sa môže ročne vraj ušetriť štvrť až pol miliardy eur.

Rýchlostné cesty sú priorita, ale peniaze chýbajú

Štvorkoalícia si stanovila za prioritu aj výstavbu rýchlostných ciest R2 (od Trenčína južne do Košíc), R3 (od Trstenej až po juh do Šiah) a R4 (od Duklianskeho priesmyku južne po Milhosť), na ktoré nie sú zatiaľ peniaze. Ide v tomto prípade o stámilióny eur. Eurofondy nateraz do roku 2020 stačia už len na dokončenie diaľnice D1, kysuckej D3 a obchvatov Prešova, Košíc, Čadce a Bánoviec nad Bebravou. Ostatné cesty vrátane takých nevyhnutných úsekov ako je časť D1 z Turian do Hubovej, obchvat Zvolena ale aj R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka, sa musia stavať buď zo štátneho rozpočtu, alebo cez verejno-súkromné PPP projekty na úkor budúceho dlhu krajiny.

Dôležité pre 1,5 milióna sporiteľov v II. pilieri je, že medzi priority sa dostala možnosť programového výberu peňazí z II. piliera, kde majú ľudia nasporených 6,4 miliardy eur. Smer sa tomu dlho bránil s tým, že rizikom tohto riešenia je, že ľudia by peniaze minuli na spotrebu a v starobe by sa o nich musel opäť starať len štát. Problém však je, že súkromné penzie sú nízke pre vysoké marže poisťovní. Dôležité bude, v akej miere sa výber umožní a na čo ľudia peniaze budú môcť využiť.

Program SNS na podporu podnikateľov

Strana SNS ústami jej lídra Andreja Danka už pred voľbami predstavila rozsiahly program na podporu podnikateľov. V predvolebnom programe uvádzali, že je potrebné osobitné zdanenie monopolov, bánk a telekomunikačných spoločností, zníženie dane z príjmov fyzických a právnických osôb či zrušenie daňových licencií. Všetko im nakoniec prešlo.

Navrhovali tiež zníženie DPH pre všetky služby v cestovnom ruchu, osobitne v kúpeľníctve, a na slovenské potravinárske výrobky z dvora na 10 percent. Chceli v novej vláde takisto presadiť zrušenie odvodovej povinnosti pri brigádnických činnostiach či dohodách o vykonaní práce a zaviesť paušálnu daň pre živnostníkov, čo sa im nakoniec aj podarilo presadiť.

Ekonóm Tomčiak: Nevyhnutné sú nižšie dane pre firmy

Sociálne dávky by mali byť adresnejšie, na čom sa zhodli lídri všetkých strán. Strana Sieť prišla s viacerými návrhmi na zníženie zaťaženia práce, a to cez zníženie odvodov zamestnávateľov na zamestnanca a živnostníka. Sieť trvala na protikorupčnom a protischránkovom programe.

„Na každú zmenu v podmienkach podnikania najcitlivejšie reaguje malá firma, osobitne živnostníci. Ak títo sú neustále zaťažovaní administratívnymi zmenami, nemajú dosť času, aby sa sústredili na svoju činnosť, aby sa vo svojej profesii rozvíjali a vzdelávali. Na úkor administratívy potom máme pokles kvality vo výrobe a službách. Prvoradé je pre nich zníženie administratívy a nastavenie pravidiel, ktoré sa nebudú každý rok meniť,“ poznamenal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. „Na nevyhnutnosť znižovania korporátnej dane poukazuje aj fakt, že ju máme najvyššiu spomedzi všetkých postkomunistických krajín, čím v posledných rokoch významne utrpela naša konkurencieschop­nosť. Dokonca aj sociálnodemokra­tické krajiny ako Dánsko, Švédsko, Fínsko či Veľká Británia už majú, alebo v blízkej budúcnosti budú mať, nižšie dane pre firmy ako Slovensko,“ dodal analytik INESS Richard Ďurana.

Dohoda je aj o hmotnej zodpovednosti

Líder Smeru Fico včera povedal, že strany sa dohodli aj na zavedení hmotnej zodpovednosti osôb pri nakladaní s verejnými zdrojmi. Za to sa zasadzujú aj viacerí ekonómovia. Problémom nielen slovenskej verejnej správy je totiž nedostatok dobrých manažérov. "Keď riaditeľ nemocnice povolí predraženú zákazku, tak si neuvedomí, že tým spôsobí vyššie výdaje štátu, čo sa v konečnom dôsledku môže prejaviť na nižších platoch pre zdravotnícky personál. On vidí len svoj krátkodobý prospech. V súkromnej firme, kde sa hľadí na každú korunu, by neefektívny manažér dlho nevydržal. Verím, že vláda naplní to, čo sľubuje, a takýmto prípadom sa vďaka hmotnej zodpovednosti bude predchádzať, " reaguje ekonóm Tomčiak.

Strany presadzujú aj sprísnenie podmienok pri poskytovaní sociálnych dávok pre osoby odmietajúce pracovať. Analytici navrhujú, aby sa zohľadňovali aj iné veci. Už aj teraz je nutné si dávky sčasti odpracovať. Ide o podmienenie dávok v hmotnej núdzi zapojením nezamestnaných do verejnoprospešných prác 32 hodín mesačne.

Do školstva by malo ísť viac peňazí

Na tom, aké budú konkrétne kroky vlády v školstve, by sa mali podieľať aj zástupcovia učiteľov. Včera ich na to vyzval premiér Robert Fico, čím pripomenul štrajk pedagógov, ktorý sprevádzal obdobie pred voľbami.

Kroky vlády by sa počas týchto štyroch rokov mali zamerať najmä na to, aby priniesli do rezortu viac peňazí. Posilniť by sa mala občianska výchova, tak, aby deti viac vedeli o extrémizme a totalitných režimoch. Skvalitniť by sa malo duálne vzdelávanie.

Od škôl však Fico očakáva aj zmeny vo vnútri, aké, to už nespresnil. "V každom prípade treba dbať na kvalitu vzdelávania. Myslím si, že aj vysoké školy by si zaslúžili pozornosť, ani nie tak v celkovom finančnom objeme, ale v tej kvalite legislatívneho rámca, reagoval rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Robert Redhammer.

To, že sa zástupcova školstva zúčastnia prípravy programového vyhlásenia, je podľa neho pozitívne. „Dbal by som na kvalitu školstva. Potrebujeme vyčistiť priestor. Je to jeden z hlavných kľúčových smerov. Máme značne rozriedené školstvo, veľa malých škôl, a v tomto smere by sa malo niečo robiť. Treba nejaký mechanizmus, ktorý by to ozdravil,“ povedal rektor.

František Tamašovič zo Združenia pre rozvoj stredoškolského odborného vzdelávania zhodnotil priority tak, že sú len v hrubých črtách. „Myslím si, že je tu jeden veľmi zaujímavý materiál. Pred necelým mesiacom nám ho predstavila OECD, ktorá v našom školstve urobila analýzu, kde sa slovenské školstvo nachádza. Tie závery sú veľmi podnetné a idú aj tým smerom, ako aj návrh budúcej vlády,“ poukázal Tamašovič.

Pripomenul, že v rezorte treba upraviť financovanie, aby peniaze išli tam, kde treba. Odborné školstvo sa podľa neho musí napojiť na potreby hospodárstva. „Treba sa zamyslieť nad tým, aká je rajonizácia škôl, ako budujeme školy. Aj riadenie by malo fungovať inak, chýba motivácia pedagogických zamestnancov, tá by mala byť iná. Tiež hovoriť o tom, ako financovať aj neštátne školy,“ myslí si.

(ben)

Plán je tiež obmedziť zisk súkromných zdravotných poisťovní

Kratšie čakacie lehoty na vyšetrenie, sprehľadniť poplatky či úplná elektronizácia zdravotníctva. Záväzkom, ktorý prekvapil, je obmedzenie zisku súkromných zdravotných poisťovní. Tieto priority vlády sú podľa odborára Antona Szalaya témami, o ktorých sa už hovorilo. Súhlasí, že zaviesť by sa mali konečne aj do praxe.

Väčšiu kontrolu získa aj štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V ich štruktúrach by mali sedieť aj zástupcovia opozície. „Na prvé počutie sú to všetko potrebné náležitosti, o ktorých sa už hovorilo a v tomto trende by sa malo pokračovať, ale hlavne intenzívnejšie. Sú to všetko veci, po ktorých sme ako zdravotnícka obec dlho volali,“ poznamenal Anton Szalay, šéf Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb.

Pripomenul, že v konkrétnejších plánoch vlády by nemali chýbať opatrenia na transparentné nákupy prístrojovej techniky, aby sa peniaze v zdravotníctve využívali efektívnejšie. Skrátiť podľa neho tiež treba čakacie lehoty na operácie. „Treba tiež zaviesť taký systém, aby sa nemocnice nezadlžovali, zreálnili sa ich náklady, zvýšiť by sa mala platba za poistencov štátu,“ dodal odborár. Poznamenal, že sa už chystajú o tom rokovať s novou vládou.

K návrhu na obmedzenie zisku súkromných zdravotných poisťovní prichádza po tom, čo sa Smeru počas jeho doterajšej vlády nepodarilo zaviesť jednu štátnu zdravotnú poisťovňu. Súkromné poisťovne zatiaľ nechcú reagovať. „K politickým vyhláseniam sa nebudeme vyjadrovať, počkáme si na programové vyhlásenie vlády, na konkrétne návrhy,“ povedal hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera Matej Štepiansky.

Prioritou v zdravotníctve má byť tiež úplná elektronizácia, ktorá v súčasnosti čiastočne funguje, stále nie celoplošne. Postupne sa zavádza elektronická zdravotná knižka či elektronický recept.

Vláda chce takisto nastaviť nový platobný mechanizmus, takzvaný DRG-systém. Vo svete ide o najtransparen­tnejší systém financovania nemocníc z poisťovní. Kým dnes si nemocnice ceny so zdravotnými poisťovňami dohadujú každá zvlášť, DRG-systém prinesie rovnaké platby za určité výkony. Napríklad cena operácie žlčníka či slepého čreva už nebude rozdielna v jednotlivých nemocniciach, ako je to dnes.

(ben)

Čítajte viac

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Súvisiace články:

trauma, smútok, žiaľ, nešťastie, strata blízkeho, muž

Trans muž: Bolo to vo mne celý život

25.07.2016 08:30

Od začiatku vedel, že to má byť inak. Matúš sa narodil ako dievča, no už od detstva sa v tomto pohlaví necítil „vo svojej koži".

Duhovy pochod, pride

Stredoveké praktiky. Úrady žiadajú od transrodových osôb kastráciu

25.07.2016 07:00

Praktiky, ktoré v dnešnej dobe nemajú na Slovensku čo hľadať. Ľudia, ktorí si zmenili pohlavie, musia za zmenený rodný list zaplatiť krutú cenu - podstúpiť kastráciu.

stopar, polícia

Zadržali stopára, ktorý pri Galante prepadol matku s dieťaťom

24.07.2016 15:38

V rukách polície skončil 24-ročný Michal B. z Novej Viesky, po ktorom pátrali pre lúpežné prepadnutie ženy s dieťaťom.

Peniaze, jen, euro, libra, dolár

Briti a Číňania chcú dohodu o voľnom obchode

25.07.2016 10:04

Britský minister financií Philip Hammond začal rokovať s Čínou o uzavretí dohody o voľnom obchode.

elektromobil, nabíjanie, nabíjacia stanica, nisan

Štát chce dostať na cesty viac elektromobilov

25.07.2016 10:00

Jazda na elektrický pohon a dostatok dobíjacích staníc pri cestách má byť o pár rokov bežnou realitou slovenských ciest.

KĽDR, kórea,

Turecké úrady vydali v reakcii na puč zatykač na 42 novinárov

25.07.2016 09:55

Turecké úrady vydali v reakcii na zmarený pokus o vojenský prevrat zatykač na 42 novinárov. Informovala o tom súkromná televízna stanica NTV.

Nemecko, útok, Reutlingen

Motív Sýrčana, ktorý v Nemecku útočil mačetou, polícia nepozná

25.07.2016 09:43

Motív sýrskeho žiadateľa o azyl zo Sýrie, ktorý v nedeľu v juhonemeckom Reutlingene zabil ženu a päť ďalších ľudí zranil, polícia zatiaľ nepozná.