Do prieskumu sa nepustili archeológovia náhodou. Zhruba pred dvoma rokmi črepiny z praveku našiel miestny nadšenec histórie Imrich Vilhan v detvianskom kameňolome. Tam vyvážali stavebný odpad zo stavby krytej haly, ktorá sa nachádza v blízkosti súčasného náleziska. „Boli sme tam s kamarátom prezrieť tie kopy a našli sme viacero historických črepín. Bolo nám jasné, že v tej lokalite musí byť toho viac. Že sa naše predpoklady potvrdili, nás potešilo. O to viac, že sa podarilo odkryť zvyšky pôvodnej stavby, ktorá jasne potvrdzuje, že Detva bola osídlená už v praveku,“ hovorí Vilhan. Nálezy oznámil a odovzdal pamiatkarom.
Nové archeologické nálezisko leží v detvianskej Lúčnej štvrti, na svahu pri hlavnej ceste z nového sídliska smerom do historickej časti Detvy.
„Unikátnosť nálezu spočíva predovšetkým v tom, že takýto materiál väčšinou poznáme len z povrchových zberov a prieskumov, v tomto prípade sa nám podarilo odkryť prvé nehnuteľné archeologické objekty. Na základe bohatej materiálnej kultúry, ktorá z objektov pochádzala, vieme minulé osídlenie datovať do obdobia praveku, konkrétne do neskorej bronzovej doby,“ spresnila vedúca záchranného archeologického výskumu Noémi Beljak Pažinová.
V Lúčnej štvrti počas výskumu objavili štyri pomerne pravidelné kruhové kolové jamy s priemerom približne 20 centimetrov a ešte zachovanou hĺbkou medzi desiatimi až dvadsiatimi centimetrami. „Do týchto jám bol pôvodne zapustený drevený kôl, ktorý tvoril súčasť kolovej konštrukcie. Po vyhnití dreva sa jamy vyplnili hlinou, pričom v ideálnych prípadoch sa do týchto jám dostala časť materiálnej kultúry,“ vysvetľuje archeologička.
Rozmiestnenie kolových jám umožňuje rekonštruovať pôdorys objektu, ktorý sa tu pred tisícročiami nachádzal. „Išlo pravdepodobne o hospodársko-výrobnú stavbu kvadratického pôdorysu, ktorá bola zastrešená. Prístrešok slúžil na ochranu piecky, ktorú sa nám v značne deštruovanom stave podarilo identifikovať v strede objektu. Jej funkcia zatiaľ nie je známa, domnievame sa však, že by mohlo ísť o chlebovú pec,“ pokračuje Pažinová.
Kompaktné časti piecky vybrali a budú ich preparovať v laboratóriu Katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Archeologickej analýze tiež podrobia vzorky hliny z výplne, okolia piecky i predpecnej jamy. Tá dá odpoveď na to, či sa na mieste nachádzali aj zvyšky zrniek, semien rastlín, časti listov či drevín. „Podľa výsledkov budeme mať viac informácií aj o strave našich predkov a prostredí, v ktorom žili,“ dodáva archeologička, ktorá je vedúcou spomínanej katedry.
Foto: archív N. Pažinovej
Okrem samotného objektu našli pri výskume množstvo fragmentov keramických nádob, zvieraciu sánku s niekoľkými zachovanými zubami, ostrú kamennú čepieľku a viacero kúskov tzv. mazanice, hliny používanej na omazávanie domov, s odtlačkami stebiel trávy i konštrukčných prvkov.
„Niekoľko črepov je možné spojiť a postupne rekonštruovať tvary nádob. Sú to najmä misky, hrnce a amfory. Za mimoriadne cennú považujeme keramiku s veľmi kvalitnou čiernou leštenou úpravou povrchu a zvislého žliabkovania. To je charakteristické pre kyjatickú kultúru neskorej bronzovej doby, ktorá je stará takmer tritisíc rokov,“ zdôrazňuje Pažinová.
Podľa archeológov sa celá praveká osada s viacerými hospodárskymi a obytnými objektmi nepochybne nachádzala južnejšie aj západnejšie od skúmanej lokality. Budú preto dohliadať na zemné práce, ktoré v Lúčnej štvrti pokračujú.
„Objavenie pravekej lokality zo záveru bronzovej doby uprostred Detvy poukazuje na veľký význam jej územia začiatkom posledného tisícročia pred Kristom. Je svedectvom o intenzívnom osídlení aj v nížinných polohách, využívaných na poľnohospodárstvo v oblasti Poľany,“ podčiarkla význam objavu Pažinová.
Sídliská z toho obdobia môžu byť opevnené výšinné hradiská, jaskynné a nížinné poľnohospodárske, ktoré svojím charakterom svedčia o usadlom spôsobe života a vyspelom poľnohospodárstve.
Novoobjavené osídlenie v centre Detvy úzko súvisí so známym pravekým hradiskom na Kalamárke asi päť kilometrov nad Detvou. Táto vyvýšená lokalita je archeoskanzenom. Prvýkrát bola osídlená v neskorej bronzovej doby práve lužickou a kyjatickou kultúrou.