Výzva historickej spoločnosti upozorňuje na to, že mladá generácia podlieha vplyvu rôznych extrémistických a xenofóbnych ideológií a nedokáže sa v dnešnom svete a jeho zložitých spoločenských vzťahoch orientovať. „Je to už alarmujúci stav,“ píše sa v nej.
„Ľudia ovládajú informačné technológie, ale o tom, ako funguje spoločnosť, ideológie a agitácie, o tom nič nevedia. To je tragické. V dnešnej dobe by sa podľa mňa mala zmeniť paradigma a všetci by sa mali zamyslieť nad tým, ako to riešiť. Tragické veci – to je extrémizmus, zanedbané životné prostredie, lokálne vojny, masové migrácie, ktoré sú s tým spojené a toto technologicky nevyriešime, to musíme riešiť inak,“ vysvetlil historik Dušan Kováč, prečo je dôležité podporovať humanitné a spoločenské vedy.
Stretnutie vedcov má mimoriadny význam, keďže po parlamentných voľbách sa do Národnej rady dostala extrémistická strana. Jej predstaviteľ sa netají odporom voči SNP a, naopak, navrhoval, aby parlament držal minútu ticha aj za Jozefa Tisa, prezidenta fašistického slovenského štátu, ktorý bol odsúdený ako vojnový zločinec.
Niektoré učebnice dejepisu ospravedlňujú pôsobenie Tisa počas holokaustu. Na tento problém upozornila nedávno aj Pravda. Podľa viacerých oslovených učiteľov sú napísané tak, aby skreslili historické fakty, očistili osobu Jozefa Tisa a zjemnili tragédiu vtedajšej doby. Pedagógovia pripomínajú, že ak sa s tým niečo neurobí a žiaci sa budú učiť z týchto kníh, vyrastie generácia neonacistov.
Historici vidia riešenie v zmene vydávania učebníc. „Systémom verejného obstarávania, že vyhráva ten, kto ponúkne najnižšiu cenu, sa kvalita učebníc nedá zabezpečiť,“ upozornil Dušan Kováč. Schvaľovanie učebníc je v rukách ministerstva školstva a Štátneho pedagogického ústavu. „Je na nich, aby dávali veci posudzovať naozaj kompetentným ľuďom, ktorí sú v danom odbore špecialisti,“ dodal.
Historik Viliam Kratochvíl upozornil, že s učebnicami sa dnes narába mechanicky ako s tovarom. Prirovnal, že tendre na učebnice za najnižšiu cenu bez ohľadu na kvalitu sa dostávajú na úroveň obstarávania toaletného papiera. „Je to asi niečo také, ako keď režisér Slovenského národného divadla vyhlási verejné obstarávanie na rolu Hamleta a následne prijme herca, ktorý si pýta najnižší honorár,“ povedal Kratochvíl.
Rezort školstva na otázku Pravdy, či plánuje stiahnutie kontroverzných učebníc a tiež zmeny pri schvaľovaní učebníc, neodpovedal priamo. „Ministerstvo školstva sa v programovom vyhlásení vlády zaviazalo zefektívniť proces zabezpečovania učebníc a ďalších učebných zdrojov, vrátane verejných licencií a postupne umožniť školám možnosť výberu z viacerých druhov učebníc,“ uviedol tlačový odbor. Zároveň dodal, že podľa ministra by sa „štúdium dejín v školách malo posilniť s cieľom získania hlbších vedomostí žiakov o histórii krajiny, v ktorej sa narodili a žijú“.
Na sneme odzneli aj pripomienky, že dejepisármi bývajú aj takí učitelia, ktorí históriu neštudovali a dejepis učia napríklad matematikári. „Dobrý učiteľ dokáže naučiť aj bez učebnice. Ale to, že dejepis môže učiť učiteľ s akoukoľvek aprobáciou je obrazom podceňovania humanitných a spoločenských vied,“ konštatoval v diskusii Kováč. Poznamenal, že obraz nášho historického vedomia nie je taký, aby nám dával dôvody na veľký optimizmus.
Historici upozorňujú, že počet hodín dejepisu na slovenských školách je najmenší v rámci celej EÚ a stále je tendencia ho znižovať. Žiaci na druhom stupni základných škôl majú povinne len jednu vyučovaciu hodinu týždenne, okrem deviateho ročníka, kde sú dve. Vedci žiadajú rezort, aby urobil také opatrenia, ktoré by počet hodín pre druhý stupeň základných škôl, gymnáziá a odborné školy zabezpečili na dve týždenne. Zároveň chcú, aby sa dejepis a humanitné vedy neopomínali ani na univerzitách.
Anna Chlupíková, riaditeľka Základnej školy v Novákoch, je za voľný trh s učebnicami. „Nemôžeme si vyberať učebnice, ktoré chceme a potom máme problém, že ak si vyberieme iné učebnice, z čoho to budeme hradiť. Myslím si, že školy by mali dostať balík peňazí a mali by mať možnosť vybrať si učebnice také, ako sa rozhodne nie riaditeľ, ale predmetová komisia zložená z ľudí, ktorí to učia,“ hovorí Chlupíková.
Samotné zvyšovanie počtu hodín dejepisu podľa nej nie je východiskom. „Ľudia, ktorí sa venujú športu, kričia, že potrebujeme viac hodín telocviku. Napríklad tí, čo hovoria o manuálnych zručnostiach, hovoria, že treba viac pracovného vyučovania a technickej výchovy. Neviem, či budeme nafukovať tie vyučovacie hodiny, alebo žiaci budú v škole od rána do večera,“ poznamenala Chlupíková. Podľa nej nie je reálne, aby sa všetko riešilo len zvyšovaním počtu vyučovacích hodín. „Ukazuje to, že učíme neefektívne. Vždy to závisí od toho, ako kvalitne sa učí. Lebo môže byť aj šesť hodín dejepisu, ale keď to bude učiť učiteľ, ktorý o to nemá záujem alebo to neučí dobre, tak si s tým neporadíme,“ uzavrela riaditeľka.
Podľa vedcov v spoločnosti pretrvávajú dávno prežité predstavy o vede ako o výrobnej sile, takže humanitné a spoločenské vedy sú premanentne diskriminované. „Prejavuje sa to aj v objeme financií, ktoré sa na oblasť humanitných a spoločenských vied dávajú zo štátneho rozpočtu i z rozpočtov univerzít, ale aj v objeme financií poskytovaných grantovými agentúrami,“ zdôrazňujú vo svojej výzve. Aj preto rezort školstva, rektorov a dekanov vysokých škôl, predsedníctvo SAV a predstaviteľov grantovej agentúry žiadajú, aby odstránili diskrimináciu pri financovaní týchto vied.
