Po útokoch v západnej Európe krajiny prijímajú bezpečnostné opatrenia. Francúzi plánujú vytvorenie národnej gardy, dočasne chcú zakázať financovanie mešít zo zahraničia, krajiny posielajú viac policajtov do ulíc. Bude takýto postup efektívny?
Pokiaľ ide o represiu, dočasne môže niečomu pomôcť, ale z dlhodobého hľadiska sa nerieši problém, pretože sa nerieši príčina. Ukazuje sa, že každý štát má limitovanú schopnosť navyšovať svoje bezpečnostné aparáty.
Nie je možné ten aparát udržiavať takto dlhodobo. V uliciach sa objaví viac policajtov a vojakov, ale dopadne to tak, že v deň, keď prezident Hollande vyhlasuje, že zruší 26. júla výnimočný stav, tak 14. júla dôjde k teroristickému útoku v Nice.
Sú to teda také krátkodobé riešenia, politicky a populisticky pomerne rýchlo spracovateľné a využiteľné, ale stále zostáva nevyriešená príčina, prečo nás teroristi tak nenávidia a sú nás ochotní vraždiť.
Niektoré opatrenia sú však správne, ak sa máme pozrieť na to, kto financuje mešity, či pozrieť sa na všetkých klerikov, ktorí hlásajú džihád. To rozhodujúce, napríklad narušiť financovanie terorizmu, k tomu sa nechceme odhodlať. Pritom všetci vedia, že terorizmus bez peňazí skončí.
Akú úlohu môžu zohrať spravodajské služby pri odhaľovaní možných páchateľov teroristických útokov?
Spravodajská služba pôsobí ako informačná služba, už nemáme boľševika a ŠtB, čo bola represívna zložka, ktorá mohla zatýkať. Tajná služba má preventívne vyhľadávať všetky možné ohrozenia v krajine a v spolupráci s políciou a ďalšími orgánmi štátnej správy ich eliminovať. Povedzme si na rovinu – prestaňme ich démonizovať a myslieť si, že tie služby sú schopné urobiť čokoľvek.
Majú svoje limity, pokiaľ ide o ich pracovníkov, ich schopnosti a technické možnosti. Povedzme si tiež, že tých ľudí na Západe, ktorí nám chcú ublížiť, je viac ako tých, ktorí by nás pred nimi mali chrániť.
Prestaňme však vidieť tajné služby v takej kvalite, ako predvádza kultový britský seriál James Bond. Nemali by sme si teda myslieť, že tajné služby sú všemocné a zachránia nás. Stopercentná ochrana neexistuje.
Zvyšuje fakt, že Slovensko je predsedajúcou krajinou, riziko, že sa môže stať terčom útoku?
Samozrejme, na slovenskom území sa centralizuje veľký počet ľudí z EÚ, ktorí potrebujú ochranu a môžu byť ohrození terorizmom. O tom niet pochýb. Ale či sa dá o útoku hovoriť stopercentne, neviem. Zatiaľ sa nikde v súvislosti s usporiadaním predsedníctva v EÚ nestal žiadny malér.
Pravdepodobnosť, že môže dôjsť k ďalším individuálnym teroristickým útokom, je veľmi, veľmi vysoká. Ako ste si vyložili tieto slová premiéra Roberta Fica?
Prijal som to veľmi znepokojivo. Táto informácia je v rozpore s tým, ako to hodnotíme v Českej republike. U nás je riziko pomerne malé. Na Slovensku nie sú na to žiadne predpoklady, má malú moslimskú komunitu, nijako radikálnu.
Pokiaľ by bola informácia, že by k útoku malo dôjsť, potom by som predpokladal, že na Slovensku bude najvyšší stav pohotovosti a všetky dôležité objekty budú strážené vojakmi a policajtmi. Podľa mňa ten argument nemá premiér podložený faktickou reálnou politikou. Možno som to zle pochopil, ale takto som to vyjadrenie počul.
Ak by sa krajina mala stať terčom útoku, mali by spravodajské služby alebo politici predtým ľudí varovať?
Určite by varovať mali. Mali by povedať, čo všetko o tom vedia, aké majú dôkazy, nemusia odhaľovať, odkiaľ to vedia. Neinformovať ľudí by však bolo zlé.