„Vždy k nám príde pekne vyobliekaná, učesaná a s klobúčikom. Poteší ju, keď jej poviem, ako dobre vyzerá,“ usmieva sa riaditeľka. Pani má po mozgovej príhode problém rozprávať. Ráno príde do centra nerozhovorená, po pár hodinách už veselo konverzuje s ostatnými.
Práve udržanie sociálneho kontaktu je podstatou denných stacionárov. Vďaka tomu sa dajú oddialiť rôzne psychické či fyzické problémy. „Senior, ktorý je sám doma, skôr začne brať napríklad lieky na depresiu,“ pripomína riaditeľka.
Denný stacionár podporuje aktívny spôsob života. „Ráno sa s klientmi stretneme, dáme si kávu, porozprávame sa. Potom si dáme desiatu a do obeda seniori hrajú karty, spoločenské hry či idú relaxovať na terasu,“ opisuje Švihrová. Zvyčajne do centra chodí sedem klientov, kapacitu majú pre 18.
Pred obedom si penzisti sami musia prichystať na stôl príbory či taniere. Cieľom je tiež, aby nevypadli z každodennej rutiny. Poobede si môžu vybrať z rôznych aktivít, ako je hra na klavír, kurz nemčiny, čítanie kníh či lúštenie krížoviek, starajú sa aj o psíka, ktorý patrí k zariadeniu. To ešte ponúka cvičenie jogy.
„Snažíme sa seniorom cvičiť krátkodobú aj dlhodobú pamäť nenásilnou formou, čiže nie cez testy, ale prostredníctvom hier či rozhovorov,“ objasňuje Švihrová. Pracovníci centra s nimi diskutujú o aktuálnych témach, ale zaujímajú sa aj o ich minulosť, napríklad kde všade boli na dovolenke. O klientov sa stará jedna opatrovateľka plus sem chodia traja dobrovoľníci.
Denný stacionár Kamélia je pomocou pre rodinu, ktorá sa stará o seniora a zároveň jej členovia chodia do práce. Stojí 504 eur na mesiac. Rezort sociálnych vecí prispeje cez samosprávu 184 eurami na osobu. Klient si tak mesačne doplatí 320 eur.
Kaméliu od nového roka čakajú zmeny. Súvisí to s novelou zákona o sociálnych službách, ktorú už schválila vláda. Podľa nej bude musieť byť stacionár otvorený minimálne osem hodín denne počas celého pracovného týždňa. Švihrová v tom vidí najväčší problém. Vysvetľuje, že jej zariadenie je otvorené podľa potreby, tak trikrát do týždňa, osem až desať hodín.
„Trochu sa obávam, či u nás nenastane situácia, že v určitý deň tu budem len ja a opatrovateľka,“ uvažuje riaditeľka Novela umožňuje záujemcovi zvoliť si aj individuálny rozsah služby. „Musí to však byť aspoň na 4 hodiny,“ upozorňuje štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš.
Nárok na túto sociálnu službu bude mať klient po novom od tretieho do šiesteho stupňa odkázanosti. „Ide o ľudí, ktorí majú problém so sebaobsluhou, napríklad si nedokážu uvariť jedlo,“ vysvetľuje Ondruš. Dnes platí, že zariadenie môže prijať klienta už s druhým stupňom odkázanosti.
Novela tiež stanovuje, že na jedného zamestnanca bude pripadať maximálne päť klientov. Z celkového počtu zamestnancov musí byť 80 % odborných. Ide o terapeutov, sociálnych pracovníkov či psychológov. „Keďže mávam tak 7 klientov, budem musieť vziať ešte jednu opatrovateľku,“ konkretizuje Švihrová.
Nábor nových zamestnancov a tiež rozšírenie prevádzkových hodín môže niektorým centrám spôsobiť problémy. Budú musieť vyriešiť, ako vykompenzujú zvýšené náklady. Milada Dobrotková, prezidentka Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, pripúšťa, že sa môže stať, že časť zariadení skončí s činnosťou.
V súčasnosti funguje 52 denných stacionárov zriadených obcou alebo mestom s kapacitou 803 miest. Súkromné osoby, ktorou môže byť aj nezisková organizácia, prevádzkujú 257 zariadení pre 7 084 klientov. Peniaze na ich chod idú aj z rozpočtov samospráv, ktorým na sociálne služby prispieva štát.
Hovorca ministerstva práce Michal Stuška vysvetľuje, že v roku 2012 štát vynaložil na tento účel 37 miliónov eur, v roku 2015 to bolo 90 miliónov eur. „Denný stacionár môže tiež požiadať o finančnú podporu zo štrukturálnych fondov EÚ,“ pripomenul Stuška.