Na východe štartuje kampaň za vyššie mzdy

Životnú úroveň nemožno merať iba číslami štatistiky. Tie totiž často nevypovedajú o reálnom stave. Jeden z vlaňajších oficiálnych údajov Štatistického úradu napríklad uvádza, že bezdetná dvojica na Slovensku mesačne zo svojho celkového príjmu vynakladá na potraviny „len" necelých 90 eur na osobu. Naozaj to však znamená, že sa v tomto štáte žije tak lacno?

15.11.2016 20:00
Vranov, Kovo Foto: ,
Odborári z OZ KOVO zorganizovali v septembri 2012 aj protestný pochod šičiek nezákonne prepustených z textilky Slotex vo Vranove nad Topľou (na snímke). Do riešenia ich kauzy sa napokon zapojili štátne inštitúcie aj premiér Robert Fico.
debata (43)

„Štatisticky tento údaj vôbec nespochybňujem. Lenže, azda si nikto vážne nemyslí, že z tejto sumy možno mesiac vyžiť. V skutočnosti tu majú niektorí ľudia, najmä z chudobných východných regiónov, také nízke príjmy, že im zostáva akurát špekulovať, ako z nich vyžiť," tvrdí odborár z východu krajiny, člen predsedníctva Odborového zväzu KOVO Jozef Balica.

Podľa Balicu urobil Odborový zväz KOVO vlani prieskum, z ktorého vyplynulo, že na bežný život potrebuje napríklad štvorčlenná slovenská rodina s dvoma deťmi čistý príjem okolo 1 500 eur. Ak je v nej vysokoškolák, ešte o 200 eur viac. V roku 2015 bol pritom priemerný zárobok na Slovensku 757 eur v čistom.

„No napríklad podľa Štatistického úradu bol v Prešovskom kraji čistý priemerný zárobok 621 eur, v okrese Spišská Nová Ves 630 eur, v meste Gelnica 551 eur," porovnáva a zdôrazňuje, že za tento príjem si rodina jednoducho nedokáže zabezpečiť životný štandard. Alebo, ako hovorí štatistika Európskej únie o príjmoch a životných podmienkach (SILC), minulý rok bolo len v Košickom kraji 83 percent ľudí ohrozených chudobou. „Výsledok? Mladí ľudia už rezignovali a utekajú odtiaľto do zahraničia. Vytráca sa solidarita, súcit, pribúda arogancie a závisti," hodnotí odborár.

Ďalšie štatistické čísla pridáva podpredsedníčka Slovenskej siete proti chudobe Slavomíra Mareková. „Ak spočítame ceny tovarov zo základného spotrebného koša, štvorčlenná rodina s dvoma deťmi by len na stravovanie potrebovala aspoň 420 eur mesačne," uvádza. Podľa nej, ak obaja rodičia pracujú za minimálnu mzdu, ktorá v čistom vyjadrení predstavuje 355 eur, znamená to, že jeden zabezpečuje iba peniaze na jedlo a druhý na náklady spojené s bývaním. „Má minimálna mzda garantovať iba prežitie? Zájsť si občas do divadla alebo na dovolenku, to už má byť pre pracujúcich ľudí luxus?" pýta sa. Pritom, dodáva, koľko osamelých pracujúcich matiek s deťmi je na tom ešte oveľa horšie.

Sociálny rozmer mzdy

Podľa Jána Košča z občianskeho združenia Pracujúca chudoba najmä v regiónoch na východe sa uplatňuje „politika podvyživených miezd". „A dopláca na ňu celá spoločnosť. Nielen zamestnanci veľkých firiem, ale aj malí a strední podnikatelia, ktorí živoria, keďže nemajú klientov, ktorí by si mohli dovoliť ich služby," mieni. Podčiarkuje, že ekonomické ukazovatele pritom poukazujú na veľkú ziskovosť niektorých firiem, najmä z oblasti priemyselnej výroby. „Zisk sa však rozdeľuje v pomere 40 percent zamestnancom a 60 zamestnávateľom. V západných štátoch je to presne naopak," tvrdí.

O sociálnom rozmere mzdy podľa Balicu zahraniční investori na východe nechcú počúvať. „Ide im len o to, aby pri čo najnižších nákladoch dosahovali čo najvyššie zisky. Žiaľ, darí sa im to," mieni odborár. Podľa neho nie sú mzdy na Slovensku ekvivalentom produktivity práce, ekonomickej výkonnosti, ale odzrkadľujú mieru chudoby, frustrácie, nízkeho stupňa sociálnej solidarity a empatie bohatých. Balica síce víta, že vláda sa formou podporných programov šitých na najzaostalejšie regióny Slovenska snaží zvýšiť v nich zamestnanosť. „Nič sa však už nehovorí o tom, za akých platových podmienok tam ľudia, hoci aj s vyššou kvalifikáciou, majú pracovať. Je len kritika, vraj sa im pracovať nechce," poukazuje.

Pochod za vyššie platy

Aby sa táto situácia zlepšila, odborári z KOVO v Spišskej Novej Vsi v spolupráci s oboma občianskymi združeniami rozbehli kampaň na podporu zvyšovania miezd na Slovensku. Na 1. decembra zvolali do Spišskej Novej Vsi verejný protestný pochod a zhromaždenie za vyššie mzdy. Organizátori pochodu požadujú, aby popri minimálnej mzde rovnakým tempom rástli aj mzdy ostatné. Zároveň považujú za vhodnejšie hovoriť predovšetkým o úrovniach čistých miezd. „Aj v obchode máte ceny v čistom vyjadrení. Nikto sa tam nepýta na vašu hrubú mzdu," uvažuje Balica a poukazuje na politikov, ktorí, ak vôbec svoj príjem zverejnia, tak zásadne len čistý.

„Pritom už neuvádzajú, aké dostávajú navyše paušálne náhrady a čo všetko majú úplne zadarmo. Myslíte si, že ak ide vláda na výjazdové rokovanie, platia si ministri stravu gastrolístkami?" Odborári chcú akciou podporiť aj kolektívne vyjednávanie v podniku Embraco, vyrábajúcom kompresory. Je to najväčší zamestnávateľ na Spiši s viac ako 2 300 zamestnan­cami, ktorí priemerne zarábajú 520 eur v čistom. Žiadajú, zatiaľ neúspešne, plošné zvýšenie miezd o 40 eur. „Súčasné mzdy ľuďom nezabezpečujú dôstojnú životnú úroveň, preto aj týmto spôsobom chceme dosiahnuť, aby nefrflali len doma, ale vyšli do ulíc a povedali, čo si myslia," uzatvára Balica.

© Autorské práva vyhradené

43 debata chyba
Viac na túto tému: #protest #odborári #KOVO #Spišská Nová Ves