Súd je v zajatí politického konfliktu už dva a pol roka. Prezident Andrej Kiska odmieta vymenovať nových sudcov z kandidátov, ktorých zvolil parlament. Národná rada zase nechce predložiť iných kandidátov. Prezident v snahe rozseknúť spor požiadal o právny názor Benátsku komisiu, ktorá je medzinárodnou inštitúciou. Ťažko však očakávať, že vyrieši domáci konflikt, keďže jej stanovisko nie je záväzné.
Navyše, vládne strany už nemienia ďalej čakať a s problémom chcú pohnúť. „Bude sa to riešiť ako jedna z tém koaličnej rady,“ uviedla riaditeľka odboru komunikácie Národnej rady Zuzana Čižmáriková v odpovedi na otázku, aký postup zvolí šéf parlamentu Andrej Danko.
Kauza nevymenovaných sudcov trvá od júla 2014. Prezident vtedy odmietol zo šiestich kandidátov zvolených parlamentom vymenovať troch sudcov. Vymenoval len Janu Baricovú. U ostatných piatich kandidátov Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu, Miroslava Duriša, Jána Bernáta a Imricha Volkaia uviedol, že ich odborná spôsobilosť nie je dostačujúca. „Nie sú mi známe výsledky sústavnej práce, ktoré by dokazovali ich ozajstný záujem stať sa najvyššími sudcami tejto krajiny,“ tvrdil prezident.
Vlani vo februári sa uvoľnilo ďalšie miesto po tom, čo sa mandát skončil ďalšiemu sudcovi. Parlament na jeho miesto zvolil dvoch kandidátov, poslancov za Smer Mojmíra Mamojku a Janu Laššákovú. Tá je poslankyňou aj v súčasnosti, Mamojka už nie. Prezident si ani z nich nikoho nevybral. Tvrdil, že parlament má navoliť iných kandidátov. Situáciu riešil s predchádzajúcimi šéfmi Národnej rady Pavlom Paškom a Petrom Pelegrinnim, tí však novú voľbu kandidátov odmietli. Rovnaký postoj má aj súčasný predseda parlamentu Andrej Danko.
Ako chce koalícia spor s Kiskom o ústavných sudcov vyriešiť, nie je zatiaľ jasné. Predseda klubu Mostu-Híd Gábor Gál potvrdil, že koalíciu tento problém dosť zamestnáva. „Zatiaľ však nemáme recept, akonáhle sa objaví niečo priechodné, povieme to,“ poznamenal Gál. Nie je vylúčené, že vládne strany navrhnú nových kandidátov. Naznačuje to aj fakt, že napríklad spomínaný kandidát na sudcu Mamojka aktuálne kandiduje na úplne inú funkciu, a to za člena Rady pre vysielanie a retransmiu.
Pretrvávajúci pat skúša prezident Kiska riešiť po svojej linke, pomocou Benátskej komisie. Minulý mesiac sa na ňu obrátil, aby mu povedala právne stanovisko. Komisia je poradným orgánom Rady Európy. V jej kompetencii je posudzovať dodržiavanie ústavnosti členských krajín EÚ. Hoci jej závery nie sú záväzné, prezident si myslí, že „môžu byť dobrým a užitočným námetom“. V tomto smere poslanec Gál nie je optimistom. „Aj keď Benátska komisia povie nejaké stanovisko, riešenie to nemusí byť. K dohode aj tak musí dôjsť na Slovensku medzi najvyššími ústavnými činiteľmi,“ zdôraznil poslanec.
Skeptický je tiež ústavný právnik Eduard Bárány, ktorý je poradcom premiéra Roberta Fica. Kým stanoviská komisie majú odporúčací charakter, tak rozhodnutia Ústavného súdu sú podľa Bárányho záväzné pre slovenské orgány. „Ak Benátska komisia podporí rozhodnutia Ústavného súdu, je na prezidentovi, aby kandidátov vymenoval. Ak komisia nepôjde v línii doterajších rozhodnutí Ústavného súdu, tiež sa na veci nič nezmení, lebo sa nezmení záväznosť rozhodnutí Ústavného súdu,“ zhodnotil právnik.
V marci 2015 Ústavný súd rozhodol, že hlava štátu porušila práva troch sťažovateľov, keď ich nevymenovala za sudcov. V októbri 2015 Ústavný súd odmietol žiadosť prezidenta o výklad ústavy, či musí, alebo nemusí vymenovať kandidátov na ústavných sudcov. Súd argumentoval okrem iného tým, že z ústavy hlave štátu vyplýva povinnosť, aby z dvojnásobného počtu kandidátov vymenovala polovicu ústavných sudcov.
V každom prípade je otázkou, či sa výklad Ústavného súdu pri menovaní generálneho prokurátora v kauze Jozefa Čentéša vzťahuje aj na vymenovanie kandidátov na sudcov. Bývalý prezident Ivan Gašparovič totiž Čentéša ako kandidáta zvoleného parlamentom odmietol vymenovať za šéfa prokuratúry. Ústavný súd tvrdil, že tak môže urobiť len vtedy, keď kandidát nespĺňa zákonné predpoklady a ak existujú dôvody, ktoré by spochybňovali jeho schopnosti funkciu vykonávať. Prezident musí zároveň uviesť dôvody nevymenovania, ktoré nesmú byť svojvoľné. Podľa právnika Bárányho Ústavný súd dal jasnú odpoveď na to, že kauza Čentéš „nie je aplikovateľná na menovanie ústavných sudcov“. Kiska však očakáva, čo v tejto veci povie práve Benátska komisia.
Faktom je, že Ústavný súd pracuje v oklieštenom zložení a situácia môže byť ešte horšia. V roku 2019 mu môže hroziť paralýza. Vtedy totiž čaká súd výrazná obmena, vo funkcii skončí až deväť sudcov. Už aj teraz je situácia komplikovaná. „Pre rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu pri počte 10 sudcov to znamená zvýšenie celkového počtu nerozhodnutých vecí a predĺženie dĺžky konaní,“ uviedla hovorkyňa súdu Martina Ferencová. Zároveň je sťažené aj rozhodovanie pléna súdu, kedy je potrebné dosiahnuť potrebných sedem hlasov z aktuálnych desiatich.