V súčasnosti je príspevok na krúžok viazaný na vydávanie a prijímanie vzdelávacích poukazov. To si vyžaduje množstvo administratívy zo strany škôl, ich zriaďovateľov, úradov, rezortu i rodičov. Ministerstvo preto chce poukazy zrušiť. „Príspevok na záujmové vzdelávanie sa navrhuje prideľovať školám, ich zriaďovateľom podľa počtu všetkých žiakov školy v dennej forme štúdia, pričom sa navrhuje zohľadniť druh školy,“ konštatovalo ministerstvo.
Školy budú musieť za pridelené financie poskytnúť záujmové vzdelávanie v priemere 30 hodín na žiaka. O použití príspevkov rozhodne riaditeľ školy. „Ak škola poskytne na žiaka v priemere menej ako 30 hodín záujmového vzdelávania, časť bude musieť vrátiť do štátneho rozpočtu,“ doplnilo ministerstvo.
Riaditeľka Základnej školy s materskou školou Sibírska v Bratislave Milena Partelová potvrdzuje, že administratíva vzdelávacích poukazov je veľmi náročná. Škola musí do určitého termínu vytlačiť a vydať deťom vzdelávacie poukazy a zároveň už musí mať pripravenú aj ponuku krúžkov. Do ďalšieho termínu je zase povinná dostať poukazy späť, zaregistrovať ich a odoslať. Z toho sa vypočíta suma, ktorú škola dostane.
„Mohlo by sa pouvažovať aj nad tým, že tej škole, ktorá je aktívna, by zvýšili príspevok z toho, čo sa vráti, aby podporili školu, ktorá má veľa krúžkov. Čo vidím ako ďalší možný problém, je, že rodič to bude brať tak, že sme povinní poskytnúť. A ja nemôžem donútiť učiteľa k práci navyše,“ hovorí. V ich škole je podľa riaditeľky využitých približne 80 percent poukazov hlavne na prvom stupni. Na ich krúžky chodia aj deti z inej školy.
„Myslím si, že pri priemere 30 hodín by sa vyčerpali všetky finančné prostriedky bez problémov. V našom prípade by sme nevracali nič. Môžem to iba privítať, sme škola, ktorá má 700 žiakov, nemáme problém im zabezpečiť záujmové vzdelávanie,“ konštatoval riaditeľ Základnej školy Martina Rázusa vo Zvolene Ondrej Kanka. „V našej škole sa dosiaľ využívali vzdelávacie poukazy v plnom rozsahu 60 hodín a viac, teda navrhovaná zmena na priemer 30 hodín na žiaka sa nám zdá málo,“ reagoval riaditeľ Základnej školy Mirka Nešpora v Prešove Jaroslav Bizub.
Vzdelávacie poukazy
- Vzdelávací poukaz slúži na financovanie záujmového vzdelávania poskytovaného školami a školskými zariadeniami.
- Predstavuje ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka školy.
- Poskytovateľ záujmového vzdelávania financovaného prostredníctvom vzdelávacích poukazov môže organizovať pre žiakov v čase mimo vyučovania aktivity, ktorých obsah je zameraný na záujmovú, rekreačnú, telovýchovnú a spoločenskú činnosť žiakov.
- Obsah týchto činností je odlišný od učebných osnov povinných vyučovacích predmetov, voliteľných predmetov a nepovinných predmetov.
- Vzdelávacie poukazy vydávajú svojim žiakom školy najneskôr do 10. septembra a prijímajú ich poskytovatelia záujmového vzdelávania do 25. septembra príslušného kalendárneho roka.
- Záujmové vzdelávanie je poskytované v rozsahu najmenej 60 hodín v školskom roku.
- Hodnotu poukazu určuje na každý kalendárny rok ministerstvo školstva.
- Na obdobie od 1. januára do 30. júna 2017 je hodnota vzdelávacieho poukazu stanovená na 19,20 eura (3,20 eura na mesiac).
ZDROJ: MŠVVaŠ, iEDU
Dosiaľ mohli žiaci vzdelávacie poukazy využívať aj v iných školách alebo napríklad v centrách voľného času. V novele zákona sa však centrá nespomínajú. „Peniaze, ktoré doteraz dostávali centrá voľného času, základné umelecké školy či školské kluby v rámci vzdelávacích poukazov, sa od celkového objemu finančných prostriedkov odčlenia a použijú sa pre tieto školy a školské zariadenia v rámci dotácií napríklad prostredníctvom výziev. To znamená, že o nič neprídu,“ spresnilo ministerstvo.
Riaditeľka jedného z centier voľného času v Bratislave, ktorá nechcela byť menovaná, tvrdí, že ich centrum veľa vzdelávacích poukazov nevyužíva. „Ale obávam sa, že nám to zoberie ešte viac detí a aká tá mimoškolská činnosť nakoniec bude, sa uvidí. Prichádza akoby k postupnej likvidácii centier a presúvaniu krúžkov do škôl. Tam existujú občianske združenia, ktoré nemusia dodržiavať také prísne pedagogické legislatívne požiadavky ako my. Nemajú starostlivosť o budovy, sú v prenajatých priestoroch a takto budú profitovať na štátnych príspevkoch?“ myslí si. Za nie úplne jasné považuje aj podmienky prevádzkovania voľnočasových aktivít.
Predsedníčka Asociácie centier voľného času Marta Hanečáková hovorí, že minulý rok sa stretli so zástupcami ministerstva školstva v rámci pracovnej skupiny zaoberajúcej sa systémom starostlivosti o deti a mládež mimo vyučovania. Súčasnú zmenu považuje za „vytrhnutú z konceptu“, ktorý vtedy predložili. „Po zavedení navrhovaného riešenia budú deti, ktoré svoje aktivity riešia napríklad v centrách voľného času alebo v iných organizáciách, diskriminované, na ich záujmové vzdelávanie sa štátny príspevok neposkytne iba z dôvodu, že ho nerealizujú v škole. Školy často nemajú možnosť riešiť záujmové vzdelávanie podľa požiadaviek a potrieb svojich žiakov, keďže na to nemajú technické a materiálne vybavenie a často ani personálne. Navyše sa stráca zmysel a účel príspevku, a to je pravidelnosť a zmysluplnosť trávenia voľného času,“ uviedla Hanečáková. Návrh podľa nej nezohľadňuje potrebu prístupu k rôznym formám záujmového vzdelávania.