Premiér: Mapa je v poriadku. Odborníci: Je to cez čiaru

Mapou zobrazujúcou citlivé údaje o pacientoch nakazených koronavírusom, ktorá pochádza z Národného centra zdravotníckych informácií, sa už zaoberá Úrad na ochranu osobných údajov. Podľa premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) je jej zverejnenie v poriadku. Vyhlásil dokonca, že ak by sme mali postupovať podľa príkladu krajín, ktoré s vírusom bojovali najúspešnejšie, označené by dokonca boli jednotlivé domy nakazených.

01.04.2020 15:00
svk korona Foto:
Mapa zobrazuje miesta výskytu pacientov nakazených koronavírusom. Po rozkliknutí vyznačený bod ukáže aj pohlavie, vek infikovaného, obec a dátum potvrdenia nákazy.
debata (76)

Odborník na ochranu osobných údajov Miroslav Ilavský hovorí, že veľmi pravdepodobne došlo k porušeniu zákona, pretože ľudia môžu byť podľa zverejnených informácií identifikovaní.

Na sociálnych sieťach sa objavil odkaz na interaktívnu mapu, ktorá zobrazuje všetkých, u ktorých bol potvrdený koronavírus. Okrem obce, či v prípade Bratislavy dokonca konkrétnej ulice, však ľudia mohli zistiť aj pohlavie a vek konkrétneho pacienta, čas, kedy bol pozitívne testovaný, a poradové číslo jeho prípadu.

Pre samosprávy?

Mapa napríklad umožňuje vyhľadať 52-ročného muža z Kostolišťa neďaleko Malaciek. Nakazil sa od svojho 20-ročného syna, ktorý sa v polovici februára vrátil z benátskeho karnevalu. Muž označený ako pacient 1 bol na koronavírus pozitívne testovaný ešte 6. marca, na druhý deň rovnako aj jeho 52-ročná manželka (pacient 2) a syn (pacient 3), ktorý mal nákazu priniesť.

Mapa s dátami, ktorá v utorok poobede ukazovala už viac ako pol milióna zobrazení, mala uniknúť z Národného centra zdravotníckych informácií. To tvrdí, že dáta boli určené verejným inštitúciám, k ich úniku či zverejneniu sa však nevyjadril.

„V rámci ochrany verejného zdravia sme v tejto mimoriadnej situácii sprístupnili na požiadanie pre kompetentné inštitúcie a samosprávy zverejnenie dát. Aktuálne sme to obmedzili tak, že to nie je možné z verejných IP adries. V týchto dátach je na úroveň ulice bez popisného čísla na vyžiadanie magistrátu iba Bratislava, zvyšok Slovenska nie. Dáta plánujeme zdieľať ako open, pretože sú dôležité pre verejné zdravie, a preto, aby sme sa vyhli talianskemu scenáru,“ uviedol pre Pravdu hovorca Národného centra zdravotníckych informácií Boris Chmel.

Zverejnenia sa zastal aj samotný predseda vlády. „Kým to nie je konkrétny osobný údaj do úrovne ulice a popisného čísla, kde by si už ľudia vedeli domyslieť, kto bol pozitívne testovaný, dovtedy je to podľa mňa v poriadku. Ľudia budú aspoň približne vedieť, kde na Slovensku je tá choroba rozmiestnená,“ reagoval na zverejnenie mapy Matovič.

Psychológ: Je to cez čiaru

Upozornil, že v krajinách, ktoré si s koronavírusom úspešne poradili, zverejňovali presné adresy nakazených. „Práve krajiny, ktoré veľmi dobre zvládli boj s koronavírusom, išli presne tak, že sa presne vedelo, kto bol pozitívne testovaný. Niekto to môže považovať za ostrakizáciu, musíme vytvoriť atmosféru, že nie sú vinníkmi a nemôžu za to, musia len byť v karanténe. Ľudia by mali sledovať, aby z karantény náhodou nevyšli. Je to o komunikácii a nastavení. Dnes nie je atmosféra nastavená tak, že budeme označovať konkrétne bydlisko nakazeného,“ priblížil možné plány Matovič.

Klinický psychológ Jindřich Cupák to vníma ako negatívny krok. „Rozhodne je to cez čiaru. Nechápem, komu to má pomôcť. Takto zverejnené informácie o pozitívnych na koronavírus môžu skôr uškodiť,“ reagoval. Situáciu to podľa neho neupokojí, len sa zbytočne vystupňuje napätie. Vyvolá to vzájomnú podozrievavosť a konflikty.

„Vždy, keď sa niekto odlišuje, prípadne znamená potenciálne nebezpečenstvo, snažíme sa ho izolovať. Na to tu ale máme rozumnú karanténu so zreteľným dôvodom a pomenovaním,“ hovorí Cupák. Pod tlakom takejto situácie sa vraj narušia medziľudské vzťahy – susedské aj priateľské. „Môže dochádzať k vzájomnému obviňovaniu a podobne,“ podotkol s tým, že aj bez toho sa mnohí cítia ohrození. „Identifikovať ľudí, kto sú a kde sú, nepovažujem za vhodné. Je to v protiklade s pocitom bezpečia, ktorý potrebujeme,“ povedal.

Zároveň pripomenul, že niečo iné je, ak sú takéto informácie sprístupnené samosprávam. „Musia mať na to vhodnú cestu, ktorou sa to dozvedia. Ak je to pre ne nosná informácia, v poriadku, ale netreba tým zaťažovať a znepokojovať bežných ľudí,“ doplnil psychológ.

Odborník: Musí byť oprávnenie

Odborník zaoberajúci sa ochranou osobných údajov Miroslav Ilavský však upozorňuje, že na zverejnenie a vôbec prípravu takejto mapy muselo mať Národné centrum zdravotníckych informácií právny základ. Navyše aj s takýmto oprávnením nemôže dopustiť, aby bol človek podľa týchto údajov identifikovateľný.

„Osobitnú kategóriu osobných údajov je možné spracúvať len vtedy, keď to konkrétnej inštitúcii prikazuje zákon alebo aspoň vládne nariadenie. O žiadnom takom neviem, a preto si myslím, že to bez súhlasu dotknutých určite nemali urobiť. O citlivú kategóriu osobných údajov ide vtedy, keď je identifikovaná alebo identifikovateľná konkrétna osoba. Aj keď v Bratislave to ešte platiť nemusí, niekde v malej obci ľudia vedia identifikovať svojho suseda podľa veku a pohlavia,“ zdôraznil Ilavský.

Či už bola mapa určená len samosprávam, alebo celej verejnosti, podľa Ilavského na veci nič nemení a mal by zasiahnuť Úrad na ochranu osobných údajov. „Podľa mňa to bolo zverejnené v rozpore so zákonom, a preto by to mal preskúmať Úrad na ochranu osobných údajov a prípadne udeliť aj sankciu. Ak sa tam našli aj nejaké osoby a majú pocit, že ich práva boli dotknuté, tiež môžu kontaktovať tento úrad a namietať to,“ dodal.

Opýtali sme sa preto, či sa na úrad už niekto obrátil, alebo začali konať z vlastnej iniciatívy. „Úrad na ochranu osobných údajov sa vecou už zaoberá,“ povedala pre Pravdu hovorkyňa Úradu pre ochranu osobných údajov Tamara Valková.

76 debata chyba
Viac na túto tému: #koronavírus