OĽaNO súčasného premiéra Igora Matoviča rovných štrnásť a SaS Richarda Sulíka 12,1 percenta. Tesne pod hranicou desiatich percent sú extrémisti z ĽS NS s 9,6 a Smer Roberta Fica s 9,5 percenta. Sme rodina Borisa Kollára by získala hlasy 6,1 a Progresívne Slovensko, ktorému parlament vo februárových voľbách unikol len o vlások, 5,9 percenta voličov. Osmičku úspešných uzatvára KDH s predsedom Milanom Majerským a s 5,1 percenta.
Do parlamentu by sa opäť nedostala aktuálne vládna strana Za ľudí, ktorú už vedie Veronika Remišová, ktorá by vo voľbách podľa prieskumu získala len 4,1 percenta.
V pléne Národnej rady by teda sedelo 35 poslancov za Hlas, 26 za OĽaNO, 22 za SaS, po 18 za ĽS NS a Smer, po 11 za Sme rodina a PS, deväť za KDH. Zo súčasnej vládnej koalície by teda v parlamente boli len OĽaNO, SaS a Sme rodina, ktoré by disponovali spolu s len 59 hlasmi. Do spolku by zrejme museli zobrať aj PS a KDH, vtedy mali o 20 poslancov viac.
Je však veľmi nepravdepodobné, že by progresívci na čele s Irenou Bihariovou dokázali sedieť za jedným stolom či už s konzervatívnou časťou OĽaNO, alebo s celým KDH. Ak by si tľapli Hlas, Smer a Sme rodina, vyšlo by to na 64 poslaneckých kresiel. O niečo lepšie by na tom bola hypotetická koalícia Pellegrini– Sulík–Bihariová–Majerský, ktorá by bola schopná mať 77 poslancov. No ak by sa spojili Hlas, OĽaNO, SaS a Sme rodina, mali by až 94 mandátov v parlamente. Berieme pritom do úvahy vyhlásenia dosiaľ všetkých strán, že s extrémistami by nešli do jedného spolku.