Hrozby a výzvy, ktorým čelíme, sú podľa nej čoraz zložitejšie, previazanejšie, bezprostrednejšie a majú väčšie dôsledky na našu bezpečnosť. Dokument podporilo 77 poslancov zo 122 prítomných. Proti bolo 14, zdržalo sa 31 poslancov.
Korčok: Dezinformácie sú nový bezpečnostný fenomén
Úlohou novej Bezpečnostnej stratégie SR je mať zhodu na tom, ako vládne zložky zareagujú na bezpečnostné výzvy a nestabilný svet. Po schválení dokumentu v parlamente to na tlačovej konferencii vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok (nominant SaS). Návrhy zákonov sa následne budú odvolávať na tento dokument. Za jeden z nových bezpečnostných fenoménov označil dezinformácie.
Bezpečnostná stratégia je podľa šéfa slovenskej diplomacie posolstvom pre všetky zložky štátu, ktoré majú na starosti kybernetickú bezpečnosť alebo boj proti hybridným hrozbám, že v tejto veci sa musí konať. Z dokumentu vyplývajú úlohy pre rezorty. Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) má podľa neho viesť pracovnú skupinu zameranú na aktualizáciu bezpečnostného systému. Na Úrade vlády SR sa pripravuje celoštátna koncepcia na boj proti dezinformáciám a v rezorte obrany koncepcia boja s hybridnými hrozbami.
Korčok označil debatu v NR SR za korektnú, váži si aj kritické hlasy, ak sú vyargumentované. Odmietol tvrdenia, že bezpečnostná stratégia otvára dvere pobytu cudzích vojsk na území SR. Označil to za klamstvo, ktoré šíria poslanci za ĽSNS. „Neporadíme si s dezinformáciami, ak budú vychádzať priamo zo strán, ktoré sú zastúpené v Národnej rade,“ dodal.
NATO ako najlepšia možnosť
Dokument pripomína, že globálna pandémia zviditeľnila niektoré naše zraniteľnosti. Zároveň urýchlila a prehĺbila už existujúce trendy oslabovania multilateralizmu, obnoveného geopolitického súperenia, asertívneho presadzovania individuálnych záujmov a pokračujúcej nestability v susedstve Európy a regionálnych kríz vo svete.
SR sa preto v stratégii zaväzuje zabezpečiť primerané zdroje na fungovanie bezpečnostného systému a ich efektívne a transparentné využitie. V oblasti obrany štátu dokument pripomína, že ju treba zabezpečovať aj v kybernetickom priestore. NATO pomenúva ako najlepšiu možnosť zabezpečovania obrany štátu. V boji proti terorizmu sa má SR zamerať na predchádzanie príčin. Pripomína tiež dôležitosť fungovania kritickej infraštruktúry. Zamerať sa treba aj na zvýšenie odolnosti voči hybridným hrozbám, zvyšovať sa má aj odolnosť voči dezinformáciám. Posilňovať sa má aj systém civilnej obrany.
V súvislosti s nedovoleným ozbrojovaním a obchodovaním so zbraňami má SR prijať legislatívne úpravy obmedzujúce nákupy expanzných a reaktivovaných znehodnotených zbraní, ktoré sú následne nelegálne upravené a využívané na páchanie trestnej činnosti doma aj v zahraničí. Venovať sa má aj nelegálnej migrácii a boju proti extrémizmu.
Rozvíjanie vzťahov s Ruskom
SR deklaruje v stratégii tiež podporu dodržiavania princípov a noriem medzinárodného práva. Hlási sa tiež k Organizácii Spojených národov. USA pomenúva ako strategického transatlantického spojenca SR v NATO. Rozvíjať chce aj vzťahy s Ruskom, ktoré je dôležitým účastníkom a partnerom pri riešení medzinárodných hrozieb a výziev. Zároveň však podľa stratégie svojím konfrontačným prístupom vo vojenskej, bezpečnostnej aj politickej oblasti predstavuje hlavnú výzvu pre bezpečnosť nášho euroatlantického priestoru. Čína je podľa stratégie dôležitým účastníkom a partnerom pri riešení globálnych výziev, ale tiež ekonomickým a technologickým konkurentom a systémovým rivalom EÚ.
Rovnako sa SR hlási k podpore adekvátneho prijímania sankcií EÚ ako politického nástroja na vynútenie zmeny správania tretích krajín, fyzických a právnických osôb, ktoré nesú zodpovednosť za hrubé porušovanie medzinárodného práva, ľudských práv a základných slobôd. SR má budovať tiež odolnosť štátu a spoločnosti, či zodpovedne pristupovať k ochrane životného prostredia.
Bezpečnostná stratégia sa má aktualizovať spravidla každých päť až sedem rokov, alebo v prípade zásadnej zmeny bezpečnostného prostredia SR. Bezpečnostná rada SR raz ročne predkladá vláde na prerokovanie správu o bezpečnosti s návrhmi opatrení na jej zachovanie.
Predchádzajúci vládny kabinet schválil Obrannú stratégiu SR a Bezpečnostnú stratégiu SR jednohlasne v októbri 2017. Do Národnej rady SR dokumenty neboli predložené, preto ich Slovensko definitívne neodobrilo. Posledné parlamentom schválené stratégie sú z roku 2005.