Hanzlovičová: Problém s odbornosťou vyučovania máme, odkedy ruštinu začala nahrádzať angličtina

Nedávna analýza NKÚ poukázala na problém vo vyučovaní odborných predmetov, napríklad informatiky. Konkrétne, v 70 z 83 škôl, kde prebehla dôkladná kontrola, sa ukázalo, že odborne odučených hodín bolo menej, ako uvádza rezort školstva. O dôvodoch a dôsledkoch sa denník Pravda rozprával s odborníčkou na školstvo, Soňou Hanzlovičovou.

15.05.2024 05:00
debata (7)
Hanzlovičová: Nestačí, aby bol dobrý učiteľ len expertom na obsah predmetu, musí to vedieť aj podať ďalej
Video
Zdroj: TV Pravda

Slabá kvalita vyučovania sa do veľkej miery odzrkadľuje aj na samotných žiakoch. Výsledky medzinárodného testovania žiakov PISA pod taktovkou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) ukázali Slovensko ako krajinu, kde mnohí z nich bežne nerozumejú tomu, čo čítajú, oproti minulým meraniam majú výrazne horšie výsledky v matematike, nedarí sa im ani v prírodných vedách a celkové výsledky Slovenska aj v rámci OECD sú hlboko podpriemerné. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) to nazval dokonca „národnou tragédiou“.

Žiaci / Telesná výchova / Telocvik / Čítajte viac Kto zvráti národnú tragédiu? Chýbajú učitelia fyziky aj informatiky, niektoré školy neodbornosť zamlčiavajú

„Tento problém evidujeme už dlhé roky. Nie je to len fyzika, matematika, chémia, či biológia, ale samozrejme aj jazyky. Prvýkrát to bolo vidieť, keď na školách nahrádzala angličtina ako cudzí jazyk ruštinu,“ vysvetľuje v rozhovore Hanzlovičová. Pripomína, ako prvostupniari-jazykári museli začať chodiť na doškoľovania cudzieho jazyka, narýchlo sa učiť po anglicky, lebo vyštudovaných angličtinárov bol akútny nedostatok. Teraz sa podľa nej deje niečo podobné.

Rýchle preškolenie však podľa nej nestačí. „Jedna stránka veci je problém nedostatku učiteľov, druhá to, že deti majú veľmi komplikovaný vzťah k prírodovedným predmetom, často tieto hodiny nemajú radi. Učivo býva komplikovanejšie, vyžaduje logické myslenie, učiteľ musí mať skutočný vzťah k predmetu, k tomu učivu a poznať svoju triedu, hovorí ďalej.

Za pozitívnymi príkladmi, ako sa to dá, však ani netreba cestovať ďaleko. „Je pritom viacero škôl, ktoré to zvládajú. Vedia veľmi pekne nakombinovať chémiu s fyzikou, prepojiť tie vedomosti a predmety. A na to existujú aj aprobácie, kedy učitelia, ktorí skončia pedagogickú fakultu s aprobáciami, pripravujú sa na tieto medzipredmetné prierezy cielene. To je niečo úplne iné, ako keď príde učiteľ dejepisu a zrazu mu dajú odučiť fyziku,“ upozorňuje.

V rozhovore sa tiež pýtame:

  • Aké sú kľúčové vlastnosti dobrého učiteľa, ktorý vie zaujať aj pri neobľúbených predmetoch
  • Prečo sa nedostatočný záujem o niektoré pedagogické odbory začína už na prvom stupni
  • Ako by sa mohol systém upraviť, aby fungoval efektívnejšie
  • Čo by pomohlo samotným učiteľom, aby lepšie učili
  • Či je päťka z písomky vizitkou zlého žiaka, alebo pedagóga

Kto je Soňa Hanzlovičová

Pôsobila na ministerstve vnútra ako poradkyňa pre školstvo. Predtým pracovala ako generálna riaditeľka Sekcie regionálneho školstva, kľúčovej sekcie Ministerstva školstva, vedy a športu SR. Zastávala post vedúcej odboru školstva okresného úradu v sídle kraja v Bratislave (bývalého Krajského školského úradu) a niekoľko rokov pracovala aj v školách a na gymnáziách.

7 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #PISA #Soňa Hanzlovičová