Pätnásti Slováci v Nepále stále ešte mlčia

„Z 88 našich občanov, ktorí sa mali v čase zemetrasenia nachádzať v krajine, sa rezortu diplomacie podarilo spojiť so 73 Slovákmi. O pätnástich zatiaľ stále nič nevieme, ale naďalej sa pokúšame s nimi skontaktovať,“ povedal Susko.

Situácia po sobotňajšom zemetrasení v Nepále je stále zlá. „Máme ľudí, ale nemáme dostatok náradia, s ktorým by mohli pracovať,“ posťažoval sa o. i. nepálsky minister dopravy Tek Bahádur Gurung v reakcii na odstraňovanie následkov tragických otrasov. Počet obetí už prekonal hranicu vyše 5-tisíc a takmer desaťtisíc Nepálčanov, ako aj turistov a horolezcov utrpelo zranenie. A to sa záchranári ani zďaleka ešte nedostali do odľahlých miest, v ktorých živel zrovnal zo zemou celé dediny. „Je tu veľa mŕtvol a je ťažké ich dostať z trosiek obyčajnými páčidlami,“ dodal o situácii len v hlavnom meste minister Gurung.

Reportér servera The Guardian Pete Pattisson sa v uplynulých hodinách dostal do dedinky Barkobot, ktorá leží len niekoľko kilometrov od epicentra zemetrasenia.

„Takmer každý dom je poškodený alebo totálne zničený. Ľuďom doteraz nepomohli. A to napriek relatívnej blízkosti metropoly, ktorá je vzdialená asi hodinu a pol cesty,“ informoval Pattisson.

Zemetrasenie v Nepále malo dohru aj na sociálnych sieťach. Viaceré slovenské portály citovali jedného zo svedkov zemetrasenia, Patrika Zimana, šéfa Fun rádia, ktorý bol v čase zemetrasenia v krajine. Kritizoval starostlivosť slovenského ministerstva zahraničia o Slovákov. Hlavne našich diplomatov v Dillí a honorárneho konzula v Káthmandu.

„Skúšame sa dostať domov, zatiaľ dva dni bez úspechu. Je to naozaj krízová situácia. Naše orgány nás úplne ignorujú. Na stránke ministerstva je zaregistrovaných viac ako 14 ľudí. Nikto nevie povedať kompetentnú informáciu, honorárny konzul, ktorému sme sa dovolali, pre nás nepohol prstom,“ tvrdil šéf Fun rádia.

Minister zahraničia Miroslav Lajčák vzápätí rovnako na jednej zo sociálnych sietí reagoval: „Ponúkli sme pomoc a asistenciu každému, s kým sa nám podarilo skontaktovať, vynakladáme obrovské úsilie, aby sme garantovali bezpečnosť našich ľudí v Nepále. A celé toto úsilie sa má degradovať šmahom ruky len preto, lebo nejakému jednotlivcovi nevyhovuje jeho momentálna miera komfortu? Je pán Ziman v nebezpečenstve? Je zranený? Potrebuje prevoz do nemocnice? Ocitol sa v nejakej núdzovej situácii? Nie. On sa len sťažuje, že nemá komfort, nadštandard, na aký je zvyknutý. Je zaujímavé, že nikto iný zo Slovákov, ktorých sa nám v Nepále podarilo kontaktovať, sa nesťažuje. Naopak, sú vďační, že sme im pomohli.“

Zatiaľ, ako upozorňujú svedkovia udalosti, tisíce ľudí v Nepále mrznú, hladujú a nemajú ani drevo na spálenie mŕtvych. Hlad a nedostatok pitnej vody netrápia iba obyvateľov Káthmandu, ale hlavne vidieckych oblastí, ktoré sú stále odrezané od sveta.

Státisíce Nepálčanov už štvrtú noc strávili pod šírym nebom v obave pred ďalšími otrasmi. Strach z nedostatku jedla, vody a ďalších potrieb ich ženie do obchodov a na čerpacie stanice. Podľa agentúr však aj tie obchody, ktoré ostali otvorené, už nemajú čo ponúknuť.

Aj v utorok pokračoval útek ľudí z Káthmandu, či už zo strachu zostať v meste situovanom v horskom údolí, alebo preto, lebo zistili osud blízkych v dedinách a mestečkách, odkiaľ pochádzajú.

Podľa OSN postihlo zemetrasenie s magnitúdou 7,9 celkovo 8 miliónov ľudí a 1,4 milióna potrebuje potravinovú pomoc. Zemetrasenie bolo najničivejším v Nepále od roku 1934, keď v himalájskej krajine zahynulo až 8 500 ľudí.