Béla Bugár sa netají, že vás chce vytlačiť z vedenia strany. Vysvetlil vám prečo?
Osobne mi to nikdy nepovedal, len vyhlásil, že nepovažuje za potrebné, aby v SMK ostala funkcia výkonného podpredsedu. Tvrdí, že to vytvára dvojpolárnosť. Ja si myslím, že výkonné právomoci by sa mali deliť.
Pripúšťate však, že problém nie je vo funkcii, ale v osobných sporoch?
Mrzí ma, že pán Bugár o výhradách, ktoré má, so mnou nikdy otvorene nehovoril. Stále neviem, čo sa mi vyčíta. Ja na rozdiel od niektorých iných pracujem v strane každý deň.
Proti Bugárovi sa nepostavíte vy, ale Pál Csáky. Budete ho otvorene podporovať?
Nie je zdravé, keď je v strane ako SMK len jeden kandidát na predsedu. Podporujem súťaž. A podporujem Pála Csákyho v tom, aby bol kandidát.
Aby bol kandidát alebo aby bol úspešný kandidát?
To sa uvidí v tajných voľbách. Ale neviem, či niekto zistí, ako som hlasoval.
O vašej funkcii sa Csáky vyjadril, že ju nepovažuje za nutnú. Sklamalo vás to?
Nie, funkcia a jej názov je formalita. Dôležité je, akými úlohami ma poverí snem a predseda strany. Chcem ďalej pracovať na politickom programe. Mrzí ma, že predseda Bugár moje práce a analýzy neakceptoval a odmietal.
S Pálom Csákym máte spoločné časté výjazdy do Budapešti. Pracovné.
Nie sú až také časté, ale nepopieram, že sa nekoncentrujem len na Slovensko, ale na celú karpatskú kotlinu. SMK je regionálna strana, ktorá je odkázaná na spoluprácu s viacerými národnosťami a regiónmi.
Často sa vám vyčíta národný radikalizmus, ktorý podľa mnohých vašich kolegov poškodzuje obraz strany.
Neviem, čo považujú za národný radikalizmus. Každý intelektuál musí byť aj radikálny, teda dôsledný v názoroch a ich presadzovaní. Radikálny v názoroch a liberálny v tolerancii. Radikalizmus neznamená extrémizmus. To je už obmedzenosť.
Nedávno ste vyhlásili, že strojcovia Trianonu sú skutoční vojnoví zločinci 20. storočia. Mysleli ste to vážne?
Je všeobecne známe, že versaillský systém, ktorého súčasťou je aj Trianonská dohoda, bol zlý a neviedol k mieru, ale k ďalšej vojne. K vojne, v ktorej ľudia nezomierali len v bojoch, ale aj v koncentračných táboroch. Povojnové usporiadanie Európy bolo nešťastné.
Za jednu z príčin „trianonskej traumy“ ste označili medzinárodné židovské sprisahanie. Ako ste to mysleli?
Prepáčte, musím sa ohradiť, to rozhodne nie je pravda. Hovoril som o tom, že roku 1915 Nemecko a Rakúsko-Uhorsko vyhrávali vojnu – na ich štátnom území sa nebojovalo. K zmene došlo roku 1916, keď sa Spojené štáty rozhodli vstúpiť do vojny. Za ich rozhodnutím bol aj medzinárodný sionistický lobing, ktorého cieľom bolo rozbiť Osmanskú ríšu a vytvoriť priestor pre vznik Štátu Izrael. V pozadí nebolo židovské sprisahanie, ale legitímna snaha Židov vytvoriť si vlastný štát. Preto sionisti po roku 1915 tlačili na to, aby vojna pokračovala a aby víťazmi neboli Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a osmanské Turecko.
To je dosť odvážne zjednodušenie problému.
Samozrejme, bol to len jeden z viacerých faktorov. Ale významných.
Patríte k revizionistom, ktorí chcú prehodnotiť povojnové usporiadanie?
Nie. Chorého človeka je možné zbaviť choroby dvojakým spôsobom – smrťou a liečením. V oboch prípadoch choroba pominie. Ja som za druhú možnosť.
Uznávate nemennosť hraníc?
Uznávam skutočnosť. O nemennosti hraníc ťažko hovoriť po našich skúsenostiach z dejín. Nie je pravda, že hranice sú nemenné. Vychádzam však z reality – dnes nemá žiadny zmysel hovoriť o zmene hraníc.
Ako si predstavujete budúcnosť Maďarska a maďarstva?
Netreba sa snažiť o pozmenenie status quo. Treba sa snažiť o nové vzťahy. Tretina Maďarov žije mimo hraníc Maďarska, v postavení menšín. Tieto maďarské komunity sú z pohľadu teórie množín prienikové súbory. To dáva možnosť na vytvorenie nového spojenectva so susednými národmi. A na skutočné partnerské národné vzťahy.
Budete pre tieto menšiny požadovať územnú autonómiu?
Netreba nutne hovoriť o autonómii v zmysle nejakého špeciálneho územia so špeciálnym postavením. Môže ísť o územnú samosprávu v symetrickom zmysle. Napríklad komárňanská župa by mala vnútri Slovenskej republiky to isté postavenie ako povedzme žilinská župa. Takýto model regionálnej samosprávy by mala SMK rozpracovať a presadzovať ako svoj politický program.
Prečo sa vyhýbate termínu územná autonómia?
Nie, nevyhýbam. Samospráva a autonómia znamená presne to isté, sú to synonymá. S pojmom autonómia sú však spojené predsudky. Aj keď ich chápem, pôvod majú v histórii. V historickej skúsenosti Slovákov, pre ktorých autonómia vždy mala vyústiť do samostatnosti.
Národné štáty, ktoré susedia s Maďarskom, sa obávajú, že vám ide o „zreťazenie“ maďarských autonómnych vlád s Budapešťou, čo by mohlo viesť k problémom a konfliktom.
Viem, že sú také obavy. Ale sú neopodstatnené. Najmä v dnešnej dobe, keď sú krajiny, ktoré spomínate, členmi Európskej únie. SMK bude presadzovať regionalizmus, nie separatizmus. Autonómia nie je nástroj na rozbitie štátu.
Raz ste povedali, že národné ciele treba vybojovať, pretože bez boja vám nikto nič nedá. Na aký boj sa máme pripraviť?
Mal som na mysli politický boj. Áno, taká je realita. Platí to pre každý národ, pre každú skupinu organizovanú v politickej strane.
Váš problém je v tom, že inak sa vyjadrujete pred maďarským publikom, inak pred slovenským. A zapierate svoje skutočné ciele…
Nemyslím si, že sa inak vyjadrujem. Vždy hovorím len to, o čom som presvedčený. A snažím sa byť otvorený a úprimný.
Ide vám o vytvorenie územnej autonómie, vybavenej všetkými politickými právami vrátane práva na sebaurčenie?
Poznáme dva typy práva národov na sebaurčenie – medzinárodné a vnútorné. Vnútorné sebaurčenie, to prijímam. Žiadať viac by bola samovražda.
Čiže kosovský model nehrozí?
Nie, Kosovo je neporovnateľné s nárokmi maďarských menšín na samosprávu. Krízy na Balkáne sa vždy riešili konfliktmi a zakladaním národných štátov – Chorvátov, Slovincov, Macedóncov… Tohto práva sa dožadujú aj kosovskí Albánci. V súlade s medzinárodným právom.
Keď predsedníctvo SMK odobrilo vstup do vlády so Smerom a HZDS, aký postoj ste presadzovali vy?
Bol som za. Bola to požiadavka našich voličov, ktorí nechceli vo vláde SNS.
Máte priateľov medzi slovenskými politikmi?
Ja mám veľmi málo skutočných priateľov. Pokiaľ ide o slovenských politikov, ktorých si vážim, môžem spomenúť pána Kukana, Mikloška, Čarnogurského.
Ktoré slovenské strany považujete za najbližších spojencov?
Každú, s ktorou sa dokážeme dohodnúť na spoločných princípoch vládnutia. Viem si predstaviť aj dohodu so Smerom, prípadne s HZDS, ktoré už vyzerá celkom inak ako roku 1994.
A z maďarských strán?
Jedinou stranou, s ktorou by sme ťažko vedeli spolupracovať, je Strana maďarských socialistov premiéra Gyurcsánya. Je to človek, s ktorým sa nedá spolupracovať.
V akom zmysle?
Človek, ktorý je schopný takých klamstiev, sa časom začne správať ako autokrat. A s autokratmi sa spolupracovať nedá.
Sklony k národnému radikalizmu a autoritatívnemu štýlu má aj Orbán.
Veľa politikov má autoritatívne sklony. Ak je to v záujme presadenia programu a cieľov, dá sa to tolerovať. Ak je to iba v záujme uchopenia moci, tak nie.
Je Orbán radikál?
Áno, je radikálny politik, ale v zmysle dôslednosti a dôraznosti.
A extrémista?
Nie.