Briti vyhostia časť Slovákov

Veľké regionálne rozdiely na Slovensku nútia viacerých ľudí hľadať si prácu v zahraničí. Len vo Veľkej Británii pracuje vyše 50-tisíc Slovákov. Zo zárobkov často živia svoje rodiny na Slovensku, keďže v Británii sú až trojnásobne vyššie platy.

29.03.2015 20:00 , aktualizované: 30.03.2015 07:00
Londýn, Veľká Británia Foto:
Britskí politici naprieč celým politickým spektrom však okrem okresania prisťahovalectva zvažujú možnosť, že by krajina vystúpila z únie.
debata (110)

Súčasní, ako aj noví prisťahovalci to však budú mať onedlho s pracovnými možnosťami zložitejšie. Pred britskými celonárodnými voľbami, ktoré sa budú konať 7. mája, sa totiž politici predháňajú v návrhoch proti prisťahovalcom. Kto si nenájde prácu pol roka po príchode do krajiny, bude zrejme vyhostený. To je zatiaľ najmenej, čo z politickej diskusie vyplynulo. Možné sú aj tvrdšie opatrenia a v krajnom prípade aj odchod Británie z Európskej únie.

Slováci v Británii tvrdú diskusiu pociťujú. „Pravda je, že nás z tých rečí o imigrantoch už bolia uši,“ hovorí Slovenka Liliana Orlocká, ktorá žije a pracuje v anglickom meste Basingstoke. „Je pred voľbami, takže všade sú plagáty a rôzne politické mítingy, také isté hry ako na Slovensku. Dosah to na mňa zatiaľ žiadny nemá, za tie štyri roky, čo som tu, na mňa ani raz nikto neukázal prstom, že som cudzinec a mám ísť naspäť na Slovensko,“ dodáva Orlocká.

Britom sa však pred voľbami nepáči, že do krajiny prichádza viac ako 300-tisíc prisťahovalcov ročne. Britský premiér David Cameron ich chce okresať o viac ako polovicu. Mnohí z nich tam totiž podľa jeho slov prichádzajú kvôli štedrému sociálnemu systému. Britské návrhy sú v tomto ohľade prísne. Imigrantom chcú na štyri roky odoprieť daňové bonusy, zakázať im poberať prídavky na deti žijúce mimo Británie, poslať ich preč, ak si do šiestich mesiacov nenájdu prácu, obmedziť im právo priviesť si do krajiny rodinných príslušníkov, urýchliť vyhostenie odsúdených za zločiny a dlhšie zakázať príchod žobrákom a rôznym podvodníkom na britské územie.

Faktom však je, že podľa rôznych analýz prispievajú prisťahovalci do britského systému viac, ako z neho odoberajú.

„Briti môžu byť radi, že nás tam majú, pretože bez nás by nebolo v Británii hotelierstvo. Nemal by kto pracovať v skladoch a vykonávať podobné ťažšie práce, ktoré by Angličania nikdy nerobili. Problémom Britov, ktorý by mali riešiť, sú prisťahovalci z ázijských krajín. Keďže peniaze, ktoré Európania zarobia v Británii, zostávajú z veľkej časti v Európe. Ľudia z ázijských krajín to berú domov, a navyše zneužívajú britský sociálny systém,“ poznamenáva 27-ročná Slovenka Katarína Vujčíková, ktorá pracuje v Londýne v jednom z tamojších luxusnejších hotelov.

Podľa nej sa opatrenia dotknú tých, čo v skutočnosti nemajú záujem pracovať. „Na jednej strane je dobré, že to chcú konečne riešiť, keďže prílev prisťahovalcov je veľký, hlavne z Bulharska a Rumunska, pretože doteraz potrebovali povolenie na prácu, a teraz je to rovnaké ako pre nás. Úplne súhlasím s tým, že kto si nenájde prácu do šiestich mesiacov, tak má opustiť krajinu, keďže väčšina z nás si tam prácu nájde hneď, ak chce pracovať. Sú takí, ktorí pracovať nechcú ani doma a myslia si, že keď prídu do cudzej krajiny, tak ich tam privítajú s otvorenou náručou,“ hovorí Katarína Vujčíková.

Niektorí Slováci sa v Británii stretli s náznakmi diskriminácie. „Stále sa tu riešia iba ľudia, ktorí nepracujú. Sú to hlavne Rómovia, ktorí majú päť detí, poberajú na dávkach 700 libier (960 eur) týždenne, plus majú ubytovanie a školy pre deti zadarmo. Od nového roka však platí, že ak si tu nenájdete prácu, tak vám zastavia benefity, resp. prídavky. Výnimkou sú slobodné mamičky. Povedzme si pravdu, koľko našich Rómov je normálne zosobášených?“ hovorí Slovák Maroš, ktorý sa pred dvoma rokmi presťahoval za prácou do anglického mesta Folkestone v regióne Kent. Stretol sa však aj s diskrimináciou v práci. „Mysleli si, že som Poliak, tak som mal problémy. Ale keď som im povedal, že som Slovák, nebol problém. Stretol som sa aj s tým, že mi mnohí hovorili, že na Slováka som až príliš biely,“ povedal.

Správa Oxfordskej univerzity tvrdí, že Londýn a juhovýchod krajiny sú najpopulárnejšou destináciou nových prisťahovalcov a polovica z nich sa nasťahovala práve do týchto končín. Menej ako jeden z dvadsiatich imigrantov si počas posledných rokov vybral severovýchod Anglicka. Počas posledných štyroch rokov prišlo do Británie okolo 3,6 milióna nových prisťahovalcov.

„Realita je taká, že aj keď znížime prisťahovalectvo na 165-tisíc ročne, budeme musieť za 25 rokov vybudovať desať miest veľkých ako Birmingham, v ktorých bude bývať dvakrát viac obyvateľov ako v Škótsku,“ povedal pre britskú stanicu BBC riaditeľ MigrationWatch UK sir Andrew Green. „To zaťaží naše škrípajúce infraštruktúry a životné prostredie. A tiež sa navždy zmení britská spoločnosť,“ dodal Green.

Tlak na odchod Britov z únie sa stupňuje

Britskí politici naprieč celým politickým spektrom však okrem okresania prisťahovalectva zvažujú možnosť, že by krajina vystúpila z únie. Po celonárodných voľbách, ktoré sa budú konať 7. mája, chce súčasný britský premiér David Cameron v prípade výhry jeho Konzervatívnej strany vyhlásiť v roku 2017 referendum o zotrvaní v únii. Britom sa nepáči, koľko prispievajú každý rok do úniového rozpočtu, ako aj všetky nariadenia a smernice, ktoré im zväzujú ruky.

Kancelárka Angela Merkelová by však radšej videla odchod Británie z EÚ ako prípadný kompromis týkajúci sa pohybu pracovných síl v rámci európskeho bloku. „Chcem sa po voľbách vrátiť za rokovací stôl do Bruselu a hovoriť o zreformovaní tohto spoločenstva štátov, alebo v opačnom prípade o našom možnom odchode z EÚ,“ hovorí aktuálne Cameron vo svojich predvolebných videách.

Cameronova vláda konzervatívcov a liberálnych demokratov je dlhodobo pod tlakom euroskeptického krídla Konzervatívnej strany a rastúcej popularity nacionalistickej a protieurópskej Strany nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP). Tá ťaží z tvrdej kritiky EÚ a množstva prisťahovalcov v krajine a už dosiahla významné volebné víťazstvá.

Británia sa v prípade odchodu z únie opiera o analýzu, ktorá hovorí, že by o niekoľko rokov mohla krajina ekonomicky predbehnúť aj Nemecko. Vyplýva to zo štúdie britského hospodárskeho inštitútu CEBR. V prípade Veľkej Británie platí, že k zlepšujúcej sa hospodárskej situácii prispieva rastúca populácia a relatívne nízka daňová záťaž. V roku 2028 by tak mala predstihnúť Francúzsko a Nemecko.

Nemecko sa podľa štúdie bude nasledujúce roky boriť s negatívnymi vplyvmi starnúcej populácie. Štúdia v prípade Nemecka hovorí, že bude rásť, ale iné rýchlejšie rastúce krajiny ho v 15-ročnom horizonte predbehnú vo veľkosti hrubého domáceho produktu, okrem iného aj pre lepší demografický vývoj a posilnenie lokálnych mien oproti euru. Nemci by na rozdiel od Británie prisťahovalcov uvítali. Ročne ich budú podľa odhadov potrebovať v najbližších rokoch 300– až 500-tisíc.

Ich odchod by Slovensko nebolel

Odchod Británie z EÚ by nemal veľké dosahy na ostatné členské štáty vrátane Slovenska. „Reálne sa po ich odchode nič podstatné nestane. Briti nie sú členmi eurozóny ani Schengenskej dohody, takže by ich odchod z technického hľadiska nebol komplikovaný ako v prípade niektorých iných krajín, viac previazaných s jadrom EÚ,“ hovorí ekonóm a analytik Pražského ústavu pre globálnu politiku Glopolis Jiří Čáslavka.

„Británia by si určite chcela zachovať výhody jednotného vnútorného trhu, takže by bola buď v Európskom združení voľného obchodu (EFTA), alebo dokonca skôr v Európskom hospodárskom priestore (EEA), čo by znamenalo podriadenie sa väčšine európskych pravidiel bez možnosti do toho hovoriť. Navyše by hrozilo, že proeurópski Škóti by znovu otvorili otázku svojej nezávislosti, resp. pripojenia k EÚ,“ dodal Čáslavka.

110 debata chyba
Viac na túto tému: #Veľká Británia #prisťahovalci