O peniaze prídu aj tri súkromné banky úverujúce spoločnosť Váhostav. Pôvodne im pritom malo byť vrátené aj so ziskom každé jedno požičané euro. „Predstavitelia bánk potvrdili, že sú pripravení znížiť uspokojenie svojich pohľadávok zo 100 na 85 percent,“ oznámil slovenský premiér Robert Fico. Zo sumy 26,4 milióna eur tak nakoniec finančné domy uvidia približne 22,4 milióna eur. Približne štyri milióny eur, ktorých sa banky dobrovoľne vzdali, pôjdu na zaplatenie faktúr živnostníkov a malých podnikateľov.
Konečné riešenie kauzy Váhostav predstavil v stredu premiér po skončení mimoriadneho rokovania na Úrade vlády. Výsledkom je memorandum podpísané poškodenými živnostníkmi, vládou, Váhostavom a súkromnými bankami. Ozdravovaním stavebnej firmy v súvislosti s poškodzovaním veriteľov sa zaoberá polícia. Tá včera v bratislavskom a žilinskom sídle urobila raziu.
„Pre tri zúčastnené banky je dôležité hlavne to, aby spoločnosť Váhostav prežila toto ťažké obdobie a naďalej dávala prácu tisícom ľudí,“ povedal Daniel Kollár, predseda Predstavenstva ČSOB banky. Okrem snahy pomôcť ľuďom banky pritlačilo k múru uvažovanie vlády o prerušení reštrukturalizácie. Podľa vedenia podniku v takom prípade Váhostavu hrozil krach, ktorý by samotným bankám priniesol oveľa väčšie straty ako škrtnutie 15 percent z ich súčasných pohľadávok. Problémy s nezaplatenými faktúrami má v súčasnosti až 689 veriteľov, ktorým Váhostav dlhuje takmer 104 miliónov eur.
„Pre krátkosť času je toto najlepšie riešenie, aké sme mohli uhrať,“ reagoval po rokovaní zástupca poškodených veriteľov Váhostavu Milan Blaho.
Zmeniť reštrukturalizácie tak, aby v budúcnosti nehrali drobní veritelia druhé husle, má novela Obchodného zákonníka, o ktorej rokuje parlament. Dotkne sa aj veriteľov Váhostavu.
„Dlhy v reštrukturalizácii už nebudú nepremlčateľné a podniky budú musieť vracať 100 percent svojich záväzkov,“ priblížil Fico. Podľa zákonov platných v súčasnosti by živnostníci z vystavených faktúr dostali v prípade reštrukturalizácie Váhostavu vyplatených len 15 percent a zvyšok dlhu by sa legálne škrtol. Pre zásah vlády dostanú 15 percent počas piatich rokov ozdravovania a zvyšok si môžu nárokovať z jeho budúcich ziskov.
„Ak budú chcieť živnostníci a malé firmy svoje peniaze hneď, môžu ich za 50 percent z celkovej hodnoty pohľadávky predať Slovenskej záručnej a rozvojovej banke,“ ubezpečil Fico. Napríklad za nezaplatenú faktúru vo výške 100-tisíc eur dostane živnostník od štátu okamžite na drevo 50-tisíc eur. „Pre mňa osobne je najviac prijateľné vyplatenie 50 percent z mojej pohľadávky,“ dodal Blaho.
Podľa ďalšieho podnikateľa sa firmy nebudú veľmi hrnúť do získavania akcií Váhostavu. „Je to len 49 percent, takže spoločnosť riadiť nikdy nebudeme. Navyše my sme stavbári a získavanie akcií nie je naša parketa,“ doplnil Jozef Válek, konateľ spoločnosti Energy Pro. Jeho spoločnosť voči Váhostavu eviduje nezaplatené faktúry vo výške 45-tisíc eur.
Peniaze na vyplácanie živnostníkov naleje vláda do štátnej banky z peňazí získaných od bánk zavedením takzvaného „škaredého“ odvodu. „Môžem vás uistiť, že toto riešenie nebude mať vplyv na výšku verejného dlhu,“ povedal minister financií Peter Kažimír.
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor upozorňuje na vytvorenie viacero rizík pre verejné financie.
„Ak štatistický orgán Európskej únie vyhodnotí transakciu medzi štátnymi finančnými aktívami a Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou ako čisto finančnú, okamžitý vplyv na dlh a deficit nevznikne. Naopak, ak štatistici označia vstup do základného imania Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou ako rizikový, presun peňazí zvýši oficiálny dlh aj deficit,“ povedal Ódor.
Podľa ekonóma sa dokonca môže stať, že Eurostat preradí Slovenskú záručnú a rozvojovú banku do okruhu verejných financií, čo automaticky zvýši verejný dlh už o existujúce záväzky štátnej banky. Všetko bude závisieť hlavne od schopnosti štátu vymáhať pohľadávky od reštrukturalizovaných firiem. „Keby sa Slovenskej záručnej a rozvojovej banke podarilo vymôcť plnú výšku pohľadávok od Váhostavu, negatívne efekty by sa mohli vynulovať,“ uzavrel Ódor.
Parlament schvaľuje aj ďalšie riešenia na zastavenie problémových reštrukturalizácií. Zakazuje sa napríklad vracanie vkladov majiteľom. „Právna úprava má za cieľ stanoviť jasné pravidlá pre poskytovanie pôžičiek a úverov firmám, ktorým hrozí úpadok. Ich majitelia majú hroziaci úpadok riešiť najmä zvýšením základného imania a nie tým, že prostredníctvom reálnych či fiktívnych pôžičiek si pripravujú svoju pozíciu na ovládnutie procesu konkurzu či reštrukturalizácie na úkor skutočných veriteľov,“ píše sa v novele Obchodného zákonníka.
Pre lepšie odhaľovanie podvodníkov vzniká register diskvalifikácií a zavádzajú sa prísne postihy za odďaľovanie riešenia úpadku firmy. V stave, keď má firma nedostatok kapitálu, bude zakázané, aby si spoločníci vyplácali zisk či uprednostňovali uspokojenie svojich pohľadávok a svojich veriteľov nechávali bez zaplatených faktúr. Pred vyplatením zisku bude štatutár povinný preveriť vždy aj to, či v dôsledku jeho vyplatenia majiteľom firmy nebude ohrozené zaplatenie faktúr veriteľom. Do procesu reštrukturalizácie bude môcť vstúpiť len spoločnosť, ktorá vedie riadne účtovníctvo a okrem toho bude musieť pravdivo opísať všetky obchody, ktoré pred reštrukturalizáciou firmu poškodili.
V budúcnosti už tiež nebude také jednoduché popierať pohľadávky dodávateľov. „Tento proces bude viac pod súdnou kontrolou a súd bude môcť veľmi rýchlo napraviť prípadné pochybenie správcu pri popieraní pohľadávok veriteľov,“ uvádza sa v zákone. Zlepšuje sa aj postavenie zamestnancov, ktorí budú môcť jednoduchšie vyhlásiť konkurz po tom, čo ich zamestnávateľ jednoducho odíde zo Slovenska a ich nechá bez výplat. Takéto prípady sú bežné hlavne v prípade zahraničných firiem podnikajúcich v textilnom priemysle.
Opatrenia, ktoré sa týkajú iba kauzy Váhostav (Lex Váhostav)
- Veriteľské banky sa vzdajú 15 % zo svojich pohľadávok v prospech nezabezpečených veriteľov (menšie podniky, živnostníci) spoločnosti Váhostav.
- Nezabezpečení veritelia budú môcť za svoje pohľadávky dostať aj akcie Váhostavu – spoločnosť sa rozhodla takto sprístupniť 49¤% svojich akcií, ktoré nie sú ničím zaťažené. Kritériom pre rozdelenie akcií bude výška pohľadávky potvrdená súdom.
Opatrenia, ktoré sa všeobecne týkajú reštrukturalizácie
- Firmy si budú môcť vyplácať zisky až po tom, čo živnostníkom vyplatia minimálne 100 percent z ich pohľadávok.
- V prípade, že sa drobným veriteľom nebude chcieť čakať na peniaze, môžu svoje pohľadávky za 50 percent ich hodnoty okamžite predať štátu.
- Za štát bude pohľadávky drobných veriteľov nakupovať Slovenská záručná a rozvojová banka.
- Schránkové firmy nebudú môcť predať svoje pohľadávky štátu.
- Peniaze na kupovanie pohľadávok malých veriteľov získa štát predĺžením bankového odvodu.
- Záchranu drobných firiem tak zaplatia domáce banky.
- Firmy s obratom do 75-tisíc eur za rok získajú od začiatku roka 2016 možnosť odvedenia DPH až po tom, čo im reálne na účet prídu peniaze za vystavené faktúry.
- Štát zruší pokuty pre firmy, ktoré nezaplatia DPH z dôvodu neuhradených faktúr od odberateľov.
- Firmy nachádzajúce sa v procese reštrukturalizácie sa nebudú môcť zúčastňovať verejných obstarávaní.
- Stavebné firmy vytvoria fond, ktorý bude v procese reštrukturalizácie vyplácať pohľadávky malých veriteľov.
- Majiteľom firiem sa obmedzí možnosť ovládnutia procesu reštrukturalizácie prostredníctvom pôžičiek od schránkových firiem.
- Zvýšením zodpovednosti štatutárov sa vytvorí tlak na vyplácanie faktúr malých dodávateľov stavajúcich diaľnice pre veľké stavebné firmy.
- Správca reštrukturalizácie dostane možnosť vzdať sa funkcie.