Novozvolený britský premiér David Cameron chce totiž do roku 2017 vyhlásiť referendum o zotrvaní Británie v únii. Podľa jeho najnovších vyhlásení by sa malo uskutočniť už v budúcom roku.
Referendum Britom sľúbil konzervatívny premiér v kampani pred nedávnymi májovými voľbami, ktoré jeho strane priniesli jednoznačné víťazstvo. Cameron sa však ešte pred referendom pokúsi s členskými štátmi dohodnúť lepšie postavenie krajiny v európskom spoločenstve. Napríklad tým, že obmedzí príchod imigrantov z členských štátov, vrátane slovenských. Stopnúť chce najmä tých imigrantov, ktorí do krajiny prichádzajú poberať štedré sociálne dávky a nepracujú.
Veľká Británia a jej londýnske City je najdôležitejším finančným centrom v Európe a pre britskú ekonomiku má veľký význam. „Podľa vzoru Deutsche Bank môžu prehodnotiť aj ďalšie európske banky dosah Brexitu (odchod Veľkej Británie z EÚ, pozn. red.) na ich divízie. Po Brexite by sa totiž na banky pôsobiace vo Veľkej Británii prestali vzťahovať nariadenia Európskej komisie, čo by pre niektoré nadnárodné inštitúcie mohlo znamenať ďalšiu právnu a regulátornú záťaž,“ povedal Boris Tomčiak, hlavný analytik spoločnosti Colosseum.
Nemecká Deutsche Bank ohlásila, že vytvorila pracovnú skupinu, ktorá sa venuje analýze dosahov presunu niektorých bankových operácií z Británie do Nemecka alebo do iných krajín eurozóny. Denník Financial Times tento týždeň napísal, že sa očakávajú podobné kroky aj od iných peňažných ústavov s rozsiahlymi operáciami v Británii.
Deutsche Bank začala v Británii pôsobiť už v roku 1873. Aktuálne zamestnáva v krajine približne 9–tisíc ľudí. „Londýn však bude naďalej jedným z najvýznamnejších finančných centier na svete, takže banka s rozsahom Deutsche Bank si nemôže dovoliť nebyť súčasťou tohto trhu. Po prípadnom Brexite by bolo dôležité nastavenie pravidiel podnikania vo Veľkej Británii a vzťah s okolitými krajinami. Ak by Británia nastavila pravidlá voľne, čo bola bežná prax v minulosti, dal by sa skôr očakávať presun bánk do tejto krajiny,“ myslí si Tomčiak.
To však nechce dovoliť Nemecko. Cameronova vláda sa o tom presvedčila na nedávnom stretnutí ministrov financií EÚ, kde sa stretol aj nemecký minister Wolfgang Schäuble a jeho novozvolený britský kolega George Osborne, ktorého Cameron vymenoval za hlavného vyjednávača reforiem v únii.
Schäuble povedal, že už otvorenie základných zmlúv EÚ nebude krátky proces, ktorý navyše únia nechce. Schválenie nových dohôd by pritom muselo v niektorých krajinách prejsť referendom. To by mohlo napríklad naraziť na protieurópsky Národný front Marine Le Penovej vo Francúzsku. Schválenie si vyžaduje aj od samotného Európskeho parlamentu.
Obavy z Brexitu by sa najbližšie mesiace mali podľa ekonómov prejaviť aj na investíciách do podnikania. Zahraničné spoločnosti by mohli byť váhavé, čo sa týka investícií do veľkých podnikateľských zámerov v krajine, ak si nebudú isté, že bude mať ostrovná monarchia prístup na európsky jednotný trh.
Naopak, domáce firmy by mohli investície odkladať, kým si nebudú isté, že budú mať rovnako výhodne vzťahy s najväčšími britskými obchodnými partnermi. Stalo by sa tak v období, keď by práve investície mali poháňať ekonomický rast. Konečným dôsledkom by mohlo byť až skrátenie alebo odloženie hospodárskeho cyklu.