Extrémne horúčavy obrali družstvá v Čachticiach, Nemšovej, Soblahove a Trenčianskej Turnej najmenej o tretinu, ak nie o polovicu úrody. A hoci vlani po sedemročnom úpadku prišlo oživenie cien chmeľu, teraz ani dobrá cena nekryje náklady, ktoré pestovatelia vložili do tohtoročnej úrody. Podniky riešia otázku: buď – alebo.
Do vlaňajška najväčšie chmeliarske družstvo v Čachticiach znížilo pestovateľskú plochu z 53 hektárov o celých 21 hektárov. V dôsledku sucha podnik tohto roku očakáva príjmy za chmeľ nižšie o 60– až 100-tisíc eur. Predseda družstva Jozef Čarada hovorí, že chmeľ nemožno vytrhávať z kontextu ostatnej poľnohospodárskej výroby.
„Nie je to len sucho, kvôli ktorému krvácame. Mesačne strácame na mlieku 21-tisíc eur. Klesnú nám príjmy za jesenné plodiny a keďže nám štát zobral červenú naftu, zvýšil nájom za štátnu pôdu a zaviedol aj platenie odvodov za brigádnikov, ekonomika to riadne pocíti,“ povedal Čarada. Dodal, že podniky, ktoré podobne ako čachtické družstvo pestujú špeciálne plodiny a vytvárajú stovky pracovných príležitostí, by si tiež zaslúžili pozornosť, akú štát teraz venuje prichádzajúcej britsko-indickej automobilke.
Nádej živí nový investor
Chmeľ po celé desaťročia patril k plodinám, ktoré výrazne zlepšovali ekonomiku družstiev a posilňovali aj imidž slovenského poľnohospodárstva. Keď sa začiatkom šesťdesiatych rokoch vysadili chmeľnice na západe Slovenska, zakrátko sa pestovatelia vyrovnali českým producentom a slovenský chmeľ sa pridával nielen do pív vyrábaných v Československu, ale úspešne sa aj vyvážal. Viacerí pestovatelia sa stali nositeľmi chmeliarskych radov potvrdzujúcich výnimočnú kvalitu dorábaného chmeľu.
Slávna éra je minulosťou. Nestabilita cien spôsobila že v priebehu štvrťstoročia padli pestovateľské plochy na Slovensku z 1¤200 hektárov na súčasných 120 hektárov. Z krajiny, ktorá bola exportérom chmeľu, sa stal importér chmeľových extraktov
Vlani do družstva Slovchmeľ, ktoré sa stará o odbyt produkcie z posledných chmeľových oáz na Slovensku, vstúpil nový investor, banskobystrický pivovar Urpiner. Značka, ktorá si zakladá pri výrobe piva na rýdzo slovenskom slade, vode a chmeli, priniesla dlhodobé kontrakty s nemeckým odberateľom chmeľu spoločnosťou Barth.
„Garantujeme príjmy na súčasnej úrovni až do roku 2019 a sme pripravení udržať a pomôcť pri obnove chmeľníc,“ hovorí predseda predstavenstva družstva Slovchmeľ Branislav Cvik. Ak sa kontrakt tohto roku nesplní, prenesie sa do budúceho roka. Chmeliari by sa o budúcnosť podľa Cvika nemali obávať. Kvalitný slovenský chmeľ našiel trhy v Nemecku, Anglicku a využíva ho samamozrejme pivovar Urpiner a sieť malých pivovarov.
To, čo dnes chmeliarstvo najviac potrebuje, sú dlhodobé istoty. Ak má štvorlístok chmeliarskych družstiev udržať pestovanie chmeľu, musí investovať do obnovy konštrukcií a tiež do technológií na zber a spracovanie chmeľu. Typické pre všetky podniky je, že pracujú s už odpísanými zariadeniami.
Farmári verzus developeri
V PD Vlára Nemšová vlani dosiahli výbornú hektárovú úrodu 1,60 tony hlávok s dobrým zložením horkých látok. Modernizácia, na ktorú by sa dali využiť eurofondy, však nie je jedinou prekážkou ďalšieho rozvoja chmeliarstva. „V posledných rokoch sú obrovským problémom pracovné sily,“ hovorí šéfka rastlinnej výroby Jana Juráková. Tak ako je ťažké nalákať ľudí na prácu do sadov a viníc, je umením nájsť pracovníkov, ktorí na jar navedú chmeľ na vodiaci drôt a potom uprostred augusta urobia zber.
Agronómka Jana Juráková lakonicky konštatuje, že Slovači sa na poli už robiť nechce. Ľudí do chmeľnice zháňajú cez pracovnú agentúru. Chýbajú takisto skúsení agronómovia. Agronóm Ján Capák na družstve v Soblahove sa chystá do dôchodku. Nadsluhuje už dva roky. Zabehnutých profesionálov však niet.
Personálny problém sa družstvo Slovchmeľ usiluje riešiť v spolupráci so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou, kde by mal byť po odboroch pivovarníctvo a sladovníctvo otvorený aj smer chmeliarstvo. Ján Cvik však upozorňuje, že možno najväčším problémom pri obnove chmeľníc bude sceľovanie pozemkov. Chmeľnice sa nachádzajú v prímestských obciach a vlastníci pozemkov snívajú o tom, že ich radšej predajú developerom, ako by ich mali prenajímať poľnohospodárom. Rozhoduje, kto dá viac.
Snaha zachrániť slovenské chmeliarstvo prichádza v hodine dvanástej. V prípade, že kruté sucho oberie podniky o viac ako 30 percent produkcie, možno podľa európskej legislatívy škody kompenzovať. Dostať sa k úhrade ujmy na úrode však nebude jednoduché. Škody, ako upozorňuje Radka Kulviaková z ministerstva pôdohospodárstva, musí najprv uznať príslušný orgán, teda rezort pôdohospodárstva. Dôležité je podoprieť ich oficiálnymi meraniami zrážok a teplôt Slovenského hydrometeorologického ústavu. Potom je nevyhnutné veci konzultovať s Európskou komisiou tak, aby sa predišlo neoprávnenému poskytnutiu štátnej pomoci.
K tomu len jedna poznámka od agronóma Jána Capáka. V chmeľniciach neprší už osem týždňov a chmeľ pri teplotách blízko 40 stupňov Celzia predčasne vädne. Agronómovia chmeliarskych podnikov už v tejto chvíli odhadujú škody na úrode najmenej na 30 až 50 percent.