O jej podobe budú rokovať tento piatok ministri obchodu EÚ na neformálnom zasadnutí v Bratislave, keďže Slovensko do konca roka predsedá Rade EÚ. V utorok sa voči dohode ostro postavili aj slovenskí odborári, ktorí sa obávajú, že zamestnanci si nebudú môcť v budúcnosti vybojovať vyššie platy.
„Odbory sú proti TTIP. Je tam riziko, že by neboli dodržané odborárske práva, ktoré sme si v Európe vydobyli,“ povedal prezident Konfederácie odborových zväzov SR Jozef Kollár.
Tvrdí, že z podnikateľskej sféry počúva o tom, že TTIP povedie k zvýšeniu zamestnanosti, ale na druhej strane odborári majú informácie, že podobná zmluva medzi USA a Mexikom vyústila do mnohých súdnych sporov, keď zamestnanci žiadali zvýšenie minimálnej mzdy a investori sa s nimi začali súdiť.
V Bratislave sa bude koncom týždňa diskutovať aj o pripravovanej dohode CETA, ktorá je obdobnou dohodou ako TTIP, ale má upraviť obchodné vzťahy medzi Kanadou a EÚ. Práve proti jej prijatiu plánujú odborári v uliciach hlavného mesta na štvrtok a piatok protesty. Existujú obavy, že dohoda je len naháňaním ziskov veľkých firiem.
"Na stretnutí za zavretými dverami sa ministri a ministerky členských štátov EÚ rozhodnú, či sa priklonia k ochrane ľudí a planéty, alebo či nechajú priechod dohode v ich neprospech.
Státisíce občanov a občianok EÚ a Kanady vyvíjajú teraz veľké úsilie, pripravujú akcie a mobilizujú svoje sily, aby túto nebezpečnú dohodu zastavili na jej ceste cez bratislavské rokovania," vyzývajú odborári združení v KOZ SR.
Podobné protesty boli cez víkend v Nemecku a Rakúsku. Zhruba 320-tisíc Nemcov vyšlo v sobotu do ulíc v Berlíne a ďalších šiestich mestách spolkovej republiky, aby dali najavo svoj nesúhlas s pripravovanými dohodami o vytvorení zóny voľného obchodu. V rovnaký deň proti spomínaným dohodám demonštrovalo vo Viedni podľa organizátorov asi 10– tisíc ľudí.
Protesty boli aj v ďalších troch rakúskych mestách. Od dohôd o voľnom obchode sa pritom očakáva, že sa za istých podmienok čiastočne alebo úplne zrušia clá, ako aj kvóty na dovoz, čím by sa na trhy mali dostať nové, netradičné, prípadne exotické výrobky a služby, ak o ne bude záujem.
Únia si má vďaka TTIP podľa odhadov Európskej komisie ročne polepšiť o 119 miliárd eur ročne, čo predstavuje v priemere 545 eur viac pre jednu európsku domácnosť. Existujú však obavy z prílevu geneticky modifikovaných potravín z USA do Európy. Hrozí zníženie štandardov bezpečnosti potravín a ochrany životného prostredia.
Nad EÚ visí v súvislosti s TTIP aj hrozba oslabenia právomoci regulátorov. Tí európski uplatňujú princíp predbežnej opatrnosti. Produkt dodajú na trh, len ak sa preukáže, že nie je zdraviu škodlivý. V USA však platí, že pokiaľ sa nepreukáže, že je produkt zdraviu škodlivý, smie sa predávať.