Riziko rozšírenia vírusu sa však vylúčiť nedá, najmä keď epicentrum nákazy sa nachádza v Maďarsku. Tam ohlásili vírus vtáčej chrípky už na 220 miestach, zväčša išlo o chovy sliepok, kačíc, husí a moriek. Zatiaľ v Európe, Maďarsku ani na Slovensku neregistrujú jediný prípad prenosu vysokopatogénneho vírusu H5N8 na človeka.
„Nemáme dôvod na paniku, ale obozretnosť je namieste,“ povedal pre Pravdu ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozef Bíreš. Vírus cirkuluje vo voľne žijúcom vtáctve a môže sa objaviť v ktorejkoľvek časti Slovenska, tobôž keď má dlhú hranicu s Maďarskom.
„Vírus,“ ako upozorňuje Jozef Bíreš, „sa drží najmä v povodí Dunaja, ktorý od Bratislavy až po Štúrovo tvorí prirodzenú hranicu medzi oboma krajinami. Vtáctvo však hranice nepozná, preto by mali byť všetci chovatelia veľmi pozorní a všímať si, ako sa správajú doma chované kŕdle hydiny. Ak sliepky či kačky začnú malátnieť a onedlho hynú, treba to okamžite hlásiť.“ Veterinári po záchyte dúbravského zdroja nákazy, ktorý stál život 60 sliepok, vytvorili dve ochranné pásma. Prvé v bezprostrednom okolí Dúbravky má okruh tri kilometre a druhé desať kilometrov. Tu veterinári dokončievajú súpis hydiny, aby získali prehľad o chovateľoch a zdravotnom stave hydiny. Registrácia drobnochovov nie je povinná, terajší cenzus sa robí iba vo výnimočných situáciách, keď vírus napadne chov.
Ako minimalizovať riziko
Súčasťou preventívnych opatrení bol zákaz predaj hydiny od drobnochovateľov v ochrannom pásme. Šéf štátneho potravinového dozoru nabáda, aby ľudia kupovali hydinu z preverených chovov. V situácii, ktorá nastala, sa za najbezpečnejšie považujú priemyselné chovy hydiny. Hydina chovaná v halách neprichádza do kontaktu s voľne poletujúcim vtáctvom a mala by byť bezpečná. Všetky tieto chovy majú navyše vlastných veterinárnych lekárov, sú teda pod odborným dohľadom.
„Vstup do hál, kde sa chovajú brojlery či nosnice, je viac ráz istený, keď obsluha musí prejsť cez dvoje až troje dverí a hygienické slučky,“ povedal riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár. Dodal, že od prvého výskytu vtáčej chrípky na prelome rokov 2003 a 2004 nemuseli profesionálni chovatelia hydiny zlikvidovať ani jeden kŕdeľ hydiny. Podstatne rizikovejšie sú voľné chovy hydiny. Bíreš odporúča, aby chovatelia pokiaľ možno minimalizovali pohyb hrabavej hydiny vo voľných výbehoch. Sotva je však reálne rozprestrieť nad celým územím Slovenska jednu obrovskú sieť a zabrániť tak kontaktu hydiny s voľne žijúcim vtáctvom.
„Pokiaľ ide o prípravu potravín, platí zásada, že ak gazdinka miesi napríklad cesto a predtým pracovala s vajíčkami, mala by si dôkladne poumývať ruky. Pri príprave jedál z vajec a hydiny je dôležitá tepelná úprava. Sú to vlastne normálne postupy, teraz je však opatrnosť skutočne namieste,“ zdôraznil Jozef Bíreš.
Väčšina voľne chovaných kŕdľov hydiny sa sústreďuje do drobnochovov. Na Slovensku je 2 800 obcí, a hoci chov sliepok a ostatných druhov hydiny ubúda, začínajú ich praktizovať aj ľudia, ktorí chcú mať vlastnú čerstvú hydinu a vajcia. Profesionálne chovy vo výbehoch sú zriedkavé. Na Slovensku zostal jediný chov vodnej hydiny v Kráľovom Brode.
„Okrem našich pracovníkov sa na farmu nik nedostane,“ povedal František Szikura, konateľ spoločnosti Agrostar, ktorá chová dovedna 15-tisíc kačíc. „Čo sa dalo, máme pod sieťami ešte z minulých rokov. Dbáme maximálne o bezpečnosť chovu. Jednak sú v pohotovosti naše chovateľky, jednak poľovníci, ktorí strážia okolie hektárovej vodnej plochy,“ opísal situáciu František Szikura.
Vírusy boli, sú aj budú
„Ľudstvo žije v kontakte s vírusmi po celú svoju existenciu, musíme ich jednoducho zobrať na vedomie,“ hovorí odborník na vírusy Alexander Sabo. Predstava, že by sa ľudstvo dokázalo ubrániť ataku vírusov chrípky nejakou univerzálnou vakcínou, je podľa neho nereálna, pretože by bolo treba vyvinúť 15 na 9 očkovacích látok, toľko variácií chrípok môže totiž teoreticky vzniknúť.
Sabo upokojuje, že tak ako sa vírusy spontánne objavujú, tak aj spontánne miznú. Zraniteľnosť ľudstva paradoxne zvýšila jeho technologická vyspelosť. Odvrátenou stránkou vysokorýchlostného rozvoja je aj rovnako rýchle šírenie rôznych infekčných chorôb, čo má na svedomí najmä letecká doprava spájajúca kontinenty – ľudia s nákazou chrípky sa ocitnú v priebehu dňa na druhom konci planéty.
Virológ upozornil, že zmeny vo svete vírusov prebiehajú postupne. Na človeka „preskočí“ jeden vírus a nestane sa nič. „Preskočí“ však iný typ a možno práve jemu sa podarí vyvolať epidémiu. Preto sa ľudia snažia zamedziť šírenie nového vírusu chrípky preventívne aj likvidáciou postihnutých chovov zvierat. „Lenže výsledok, po ktorom túžime, nikto z odborníkov nemôže zaručiť, pretože nie je isté, že príslušný vírus vymizne so zabitými zvieratami raz a navždy,“ uzatvoril Sabo.