Majiteľom pozemku s rozlohou zhruba osemsto štvorcových metrov sa Kotleba stal v utorok, keď ho prevodom ako dar získal od pôvodného majiteľa Štefana Szanisla. Podľa domácich môžu byť na pozemku tri alebo štyri domy, ktoré si osadníci nelegálne postavili.
„Je to vedené ako trávnatý porast a po vložení prevodu do katastra nehnuteľností urobíme potrebné kroky, aby sa skutkový stav zosúladil s právnym,“ povedal člen predsedníctva jeho Ľudovej strany-Naše Slovensko Miroslav Belička.
Podľa starostu Krásnohorského Podhradia Petra Bolla príde s novým majiteľom do dediny aj do osady viac napätia. Pripomenul však, že obec nemohla do prevodu majetku nijako zasahovať. „Sme za to, aby sa rešpektoval zákon. Súkromné vlastníctvo je nedotknuteľné,“ povedal Bollo. Dodal, že pri prípadných konfliktoch bude volať políciu. V tamojšej nelegálnej osade žije podľa neho okolo 850 až 900 ľudí.
Sociologička Jurina Rusnáková, ktorá sa zaoberá rómskou problematikou, hovorí, že teraz bude podstatné, čo Kotleba naozaj urobí. „Ak chce odtiaľ ľudí, ktorí tam bývajú, dostať, nedá sa to hodnotiť pozitívne, keďže nemajú kam ísť. Bohužiaľ ide o celkovú reakciu k Rómom bez ohľadu na to, akí v skutočnosti sú. Vyháňanie z pozemkov problém nerieši, lebo tí ľudia nezmiznú, len sa presunú inde,“ vysvetľuje Rusnáková.
Dodala, že možno by bolo vhodným riešením ponúknuť osadníkom pozemky na predaj za prijateľných podmienok. Podobný názor má aj predsedníčka mimovládky Ľudia proti rasizmu Irena Bihariová. „Je nešťastím, keď sa riešenia snaží ponúkať Kotleba a nie štát či samospráva. Potom prichádza na rad krajná pravica s populistickými riešeniami,“ hovorí Bihariová. Dodala, že ak v Krásnohorskom Podhradí ostane viacero ľudí bez strechy nad hlavou, ohrození môžu byť aj majoritní obyvatelia.
Výkonný riaditeľ Via Iuris – Centra pre práva občanov Martin Štoffa poukazuje na to, že z pohľadu súkromného práva neexistuje pre Kotlebu žiadna prekážka na to, aby mohol dať pozemok vypratať. „Bude sa môcť cez súd domáhať toho, aby bol pozemok vyprataný a súd mu musí vyhovieť. Exekútor potom môže ľudí, ktorí sú na pozemku nelegálne, deložovať,“ vysvetlil Štoffa. Ak sa tak stane, osadníkov bez strechy nad hlavou bude musieť riešiť obec. Tým, ktorí majú v dedine trvalý pobyt, bude musieť zabezpečiť aspoň núdzové priestory na prenocovanie. „Pri objektívnom pohľade síce dostane obyvateľov z pozemku, na ktorom sú nelegálne, čo je jeho právo, ale celkovo to problém nevyrieši, len tí ľudia pôjdu inde,“ dodal Štoffa.
Pozemky pod osadou vlastnia obyvatelia Krásnohorského Podhradia. Po tomto prevode niektorí z nich len teraz zistili, že sú majiteľmi. Podľa zástupcu starostu Štefana Kuna sa v týchto dňoch Rómovia snažia s nimi vyjednávať o predaji. V dedine býva aj iná skupina Rómov, ktorá má domy a pozemky vysporiadané.