Financovanie klimatických zmien má byť jedným z bodov dvojdňového summitu EÚ, ktorý sa vo štvrtok podvečer začína v Bruseli. Posledné rokovania ministrov financií EÚ, ktoré sa k tejto téme uskutočnilo minulý týždeň v Luxemburgu, však skrachovalo. Švédske predsedníctvo EÚ odvtedy stále nenašlo kompromis, ktorý by bol prijateľný pre všetky krajiny.
Novým členským štátom zo strednej a východnej Európe predovšetkým prekáža mechanizmus, podľa ktorého sa majú počítať príspevky bohatších krajín pre chudobnejšie štáty. Švédi navrhujú, aby sa príspevky rozpočítavali podľa výšky hrubého domáceho produktu (HDP), ktorý odráža výkon národných ekonomík. Noví členovia únie by skôr chceli, aby sa príspevok nepočítal len podľa HDP, ale aj podľa ďalších ukazovateľov, vrátane príjmov domácností. To by v praxi znamenalo, že štáty ako Nemecko by na boj s klimatickými zmenami prispievali väčšou čiastkou, Slováci a ďalší by naopak ušetrili.
„Než pôjdeme do Kodane (na globálny summit), musíme poznať vnútorný kľúč, ako sa bude každá krajina podieľať na financovaní tohto neuveriteľne ambiciózneho cieľa,“ komentoval to slovenský premiér Robert Fico. Zatiaľ existuje len deväť krajín, ktoré chcú financovanie vyjasniť. „Iným by skôr vyhovovalo, keď sa najskôr prijali veľké politické ciele a až potom by sa rozdeľovalo. Ale my nemáme silnú ekonomiku, my chceme vedieť, koľko nás to bude stáť,“ podotkol Fico.
Európska komisia odhaduje, že financovanie boja s klimatickými zmenami sa môže ročne vyšplhať až na sto miliárd eur. Niektoré krajiny, predovšetkým Nemecko, však odmietajú, aby EÚ v záverečnom dokumente zo summitu uvádzala konkrétne čiastky. Únia by podľa Berlína nemala odkrývať „karty“ pred decembrovou klimatickou konferenciou v dánskej Kodani, kde bude svet hľadať nástupcu tzv. Kjótskeho protokolu. Ten v súčasnosti upravuje objem emisií skleníkových plynov, ale v roku 2012 vyprší.