Premiér zároveň vyslovil radosť, že ministerstvo životného prostredia zverejnilo na internete zmluvy o predaji emisií. „Nech verejnosť a médiá zmluvu hodnotia,“ povedal.
Slovensko predalo emisné kvóty za päť eur a päť centov za tonu. Potvrdzuje to zmluva s Interblue Group, ktorú v pondelok ministerstvo životného prostredia zverejnilo na svojej stránke www.enviro.gov.sk. Zmluvu podpísala 13. novembra 2008 za Interblue Group v Zugu konateľka Jana Lütken, v Bratislave za vládu minister životného prostredia Ján Chrbet.
Slovenské emisie mali skončiť v Japonsku. Podľa medializovaných informácií práve Japonsku predalo Česko svoje emisie priamo, a to za dvojnásobnú sumu – viac ako desať eur za tonu. Maďarsko predávalo za približne 13 eur za tonu, písali slovenské médiá.
Fico nenašiel u Slotu a Mečiara podporu pre Špecializovaný súd
Koalícia sa ani nedohodla na podpore zákona o Špecializovanom trestnom súde, ktorý by mal nahradiť Špeciálny súd. Proti návrhu zákona vystupujú HZDS a SNS, predloha má tak v parlamente šancu prejsť len pomocou hlasov Smeru a opozície. Poslanci sa ňou budú zaoberať na schôdzi, ktorá sa začne v utorok.
Ústavný súd nedávno rozhodol, že vznik Špeciálneho súdu, ktorý rieši prípady organizovaného zločinu či korupcie, bol protiústavný pre vyššie príplatky jeho sudcov a povinnosť bezpečnostných previerok. Vláda preto schválila návrh nového zákona, ktorý reaguje na nález Ústavného súdu.
„Rozdielne názory na tento zákon pretrvávajú,“ povedal na tlačovej konferencii premiér a šéf Smeru Robert Fico.
Šéf HZDS Vladimír Mečiar vyhlásil, že text návrhu zákona je v rozpore s ústavou. V prípade schválenia normy sa strana bude usilovať napadnúť ju opätovne na Ústavnom súde. Mečiar tiež považuje za problém, ak bude Smer hlasovať spoločne s opozíciou o tomto zákone.
Zriadenie Špecializovaného trestného súdu nenašlo podporu ani u SNS. „My pri tomto zákone sa s najväčšou pravdepodobnosťou zdržíme, respektíve je to na voľné hlasovanie, ale v žiadnom prípade ho nepodporíme,“ vyhlásil šéf SNS Ján Slota.
Vláda navrhla prijať návrh zákona v zrýchlenom konaní. Po novom by sa mal príplatok k platu špeciálnych sudcov znížiť na 1,3-násobok priemernej mzdy v hospodárstve z terajšieho šesťnásobku. Zrušené budú tiež previerky sudcov.
Rokovanie o posilnení právomocí Súdnej rady koalícia odložila
Parlament sa na júnovej schôdzi nebude zaoberať návrhom zákona, ktorý má posilniť právomoci Súdnej rady. Na odklade rokovania na september sa dohodli koaličné strany, informoval premiér Fico. Presunom právomocí by podľa kritikov minister spravodlivosti Štefan Harabin (nominant HZDS) v prípade zvolenia do čela Najvyššieho súdu sústredil moc do svojich rúk.
Harabin navrhol presunúť niektoré právomoci ministerstva spravodlivosti na Súdnu radu a Najvyšší súd začiatkom roka. Neskôr potvrdil záujem kandidovať na post šéfa Najvyššieho súdu, ktorý je zároveň predsedom Súdnej rady.
O šéfovi Najvyššieho súdu rozhodne Súdna rada 22. júna po tom, čo začiatkom mája jediný uchádzač Milan Karabín nezískal ani jeden hlas. O tento post sa okrem Harabina uchádza aj sudkyňa Najvyššieho súdu Eva Babiaková, ktorú navrhli sudcovia Najvyššieho súdu.
„Návrh zákona, ktorý prenáša na Súdnu radu významné právomoci vo vzťahu k činnosti a organizácii súdnictva, prekladáme spoločne ako spoločný návrh na septembrovú schôdzu Národnej rady,“ povedal Fico. Odmietol, že by presun hlasovania o novele zákona o sudcoch a prísediacich ovplyvnila Harabinova kandidatúra na funkciu predsedu Najvyššieho súdu. Predseda HZDS Vladimír Mečiar tvrdil, že odklad rokovania o norme inicioval on.