Predseda vlády Robert Fico je presvedčený, že vláda ustojí hlasovanie o dôvere a bude fungovať ďalej. Návrh na mimoriadnu schôdzu o vyslovení nedôvery premiérovi, a tým aj celej vláde, podá opozícia po hlasovaní o rozpočte, schôdza potom bude do siedmich dní. Opozíciu považuje Fico nielen za nemorálnu, ale aj za neschopnú. „Dokonca nie sú schopní sa dohodnúť ani len na odvolaní predsedu Národnej rady SR, pretože zo 65-tich poslancov, myslím, iba 59 hlasovalo za odvolanie predsedu Národnej rady SR.“
„Mnohí z tých ľudí by mali sedieť vo väzení, nie v parlamente,“ povedal o opozícii. Preto návrh na jeho odvolanie je obyčajným cirkusom. „Aké morálne právo má táto opozícia kritizovať nás?“ Ak prehrá Smer nasledujúce parlamentné voľby, nikdy nebude v parlamente na niekoho vykrikovať, že je boľševik, alebo že je podvodník. Kritizoval, že opozícia prichádza stále s novými požiadavkami – nestačil jej odchod námestníka Slovenského pozemnkového fondu Brízu, ani odvolanie Jureňu, teraz chcú odvolávať premiéra. „Garantujem vám, že o pár dní prídu s návrhom na odvolávanie nejakého ministra.“ Sústavné odvolávania sú podľa Fica len deštruktívnymi krokmi, ktoré k ničomu nevedú.
Pripomenul, že vláda v súlade s požiadavkami opozície zastavila prevody v Slovenskom pozemkovom fonde, zverejní zmluvy o prevodoch pozemkov v SPF, urobí úplnú rekonštrukciu SPF. „Napriek tomuto všetkému je treba podať návrh na vyslovenie nedôvery predsedovi vlády.“ Premiér to považuje za úplne zbytočné, akurát bude v parlamente pár živých dní. „Ale myslím, že to zvládneme,“ povedal.
Robert Fico ako líder najsilnejšej opozičnej strany v rokoch 2002–2006 tiež využíval možnosť zvolávania mimoriadnych schôdzí parlamentu o vyslovení nedôvery vláde Mikuláša Dzurindu. Jej členov sa pokúsili odvolať deväťkrát. Ako prvému vyslovovala vtedajšia opozícia nedôveru vicepremiérovi Csákymu v júni 2003. Posledný „odvolávaný“ bol vo februári 2006 minister kultúry František Tóth. Návrh iniciovala HZDS. V júli 2005 sa opozícia pokúsila odvolať premiéra Dzurindu. Opakovane sa snažila o odchod ministra financií Ivana Mikloša a ministra práce Ľudovíta Kaníka. Všetky odvolávania boli neúspešné.
Zmeny na pozemkovom fonde ešte nedohodli
Fico tiež vyhlásil, že zmeny v Slovenskom pozemkovom fonde, ktoré Mečiar žiadal, ešte nie sú dohodnuté. „Je to pravdepodobne interpretácia, ktorú priniesol pán predseda Ľudovej strany-HZDS sám,“ povedal Fico o ďalšom fungovaní koalície po rokovaní vlády.
Mečiar tvrdil, že koalícia by mala fungovať najmenej do mája 2008. Vtedy sa očakáva rozhodnutie európskych inštitúcií, či Slovensku umožnia prijať euro v plánovanom termíne od januára 2009.
Fico tiež nepotvrdil, že splní Mečiarovu požiadavku prenechať ministerke pôdohospodárstva Zdenke Kramplovej z ĽS-HZDS viac právomocí v pozemkovom fonde.
Koalícia sa dostala na pokraj rozpadu pre spory o kontroverzné prevody pôdy na pozemkovom fonde. Prevody, pri ktorých sa pozemky pod Vysokými Tatrami údajne dostali za zlomok ceny firme blízkej HZDS, stáli kreslo ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu (HZDS). Mečiarova strana následne uvažovala o odchode z koalície.