Tak vyzeral prvý deň rozpravy o programovom vyhlásení vlády Roberta Fica.
Premiér sa však podľa všetkého nebude musieť pri vyslovení dôvery spoliehať len na svojich 83 poslancov. Opozícia už avizovala, že bude proti. Opatrnejší postoj zaujímajú poslanci Obyčajných ľudí, niektorí naznačujú, že by sa mohli zdržať. Na vyslovenie dôvery je potrebných aspoň 76 hlasov.
Líder Obyčajných ľudí Igor Matovič tvrdí, že formálne sa asi zdrží hlasovania a vyzval dať druhú šancu Ficovi. Zároveň však apeloval na poslancov Smeru, aby strážili svojich nominantov v štátnych funkciách. „Ak chcete vládnuť aj nabudúce, snažte sa vládnuť tak, aby vaši nominanti nekradli,“ povedal Matovič. Podľa neho je v programe kopa dobrých vecí a menšia kopa zlých vecí. „Keby tam tie zlé veci neboli, v pohode zahlasujem za,“ povedal Pravde. Má však obavu, aby sa neopakovala situácia z prvej Ficovej vlády, keď si „korupciu hýčkala“.
Politológa Michala Horského zmena Matovičovho postoja neprekvapuje napriek tomu, že na sklonku funkčného obdobia vlády Ivety Radičovej patril k najsilnejším kritikom Smeru a Fica. „Vyvažoval tým svoj vnútrokoaličný postoj, ktorým často vystupoval ako deštrukčný činiteľ bývalej vládnej koalície,“ hovorí Horský s tým, že po voľbách Matovič na krátku chvíľu zaváhal, či by nemohol byť so svojím poslaneckým súborom lídrom pravice. „Čoskoro však pochopil, že slogan, aká pravica, taký líder príliš jeho ambíciám udržať sa v parlamente neprospeje. A tak v posledných týždňoch sa usiluje o politickú pozíciu jazýčka na váhach. Vo verejnej mienke sa tak usiluje o renomé pravo-ľavého neutrála. Jeho postoj k vládnemu programu o druhej šanci je toho jasným dôkazom,“ dodáva politológ.
O zdržaní sa pri hlasovaní o programe vlády uvažujú aj ďalší dvaja poslanci Obyčajných ľudí Branislav Škripek a Peter Pollák. Škripek však hovorí, že možno ho aj podporí. „Program pôsobí veľmi ucelene a zaujímavo, sú tam desiatky sľubov, čo vláda urobí, ale neviem dôverovať charakteru postáv, ktoré nám ho predkladajú,“ zhodnotil. Jediný Róm v parlamente Peter Pollák, naopak, zvažuje, že ak sa hlasovania nezdrží bude proti programu. Prekáža mu, že je v ňom načrtnutý „iba cieľ a nie cesta“.