„Táto zmluva je súčasťou nielen nášho programu, ale som presvedčený, že bude súčasťou aj vládneho programu. Je to medzinárodný záväzok Slovenskej republiky,“ poznamenal pred novinármi líder KDH. Po brífingu ešte povedal, že KDH chce, aby sa zmluva do programového vyhlásenia dostala.
„V utorok sme sa dohodli, a vidieť, že podaktorých budeme musieť aj kopnúť, že nebudeme informovať o veciach, kde vôbec dohoda nie je,“ reagoval pred novinármi na Figeľove výroky Bugár. Pripustil, že zmluva by sa mohla stať „neuralgickým bodom“ na vyjednávaniach, ale upozornil, že o nej stredopravé strany ešte ani nezačali rokovať. Predseda Mostu-Híd bol podobne ako Figeľ u Gašparoviča diskutovať o povolebnom vývoji.
Zmluva s Vatikánom sa stala príčinou rozpadu posledného kabinetu Mikuláša Dzurindu (SDKÚ v roku 2006. Keď sa kresťanským demokratom nepodarilo presadiť jej schválenie napriek tomu, že sa Slovensko k prijatiu výhrady vo svedomí zaviazalo už pred rokmi v základnej zmluve s Vatikánom, opustili koalíciu a v júni sa konali predčasné voľby. Zmluvu vtedy vo vláde blokovala najmä SDKÚ.
Zásada by umožňovala napríklad zdravotníkom, aby sa nepodieľali okrem interrupcií na umelom oplodnení, pokusoch s ľudskými orgánmi alebo sterilizácii. Pracujúcim by sa otvorila šanca odmietnuť pracovať v nedeľu a cez cirkevné sviatky, učitelia by nemuseli prednášať sexuálnu výchovu.
Ďalšia pravdepodobná budúca vládna strana, liberálna Sloboda a Solidarita, mala v programe uvedené, že lekári či zamestnanci by mali získať možnosť uplatniť si výhradu vo svedomí, ak sa na tom predtým dohodnú so zamestnávateľom v zmluve a pokiaľ by prípadná interrupcia neohrozila život matky.
Bugár u Gašparoviča aj o slovensko-maďarských vzťahoch
Slovenská pôžička pre Grécko, povodne, slovensko-maďarské vzťahy i ďalšie potenciálne ťažkosti, ktoré môžu postretnúť budúcu vládu, dominovali rozhovoru prezidenta Ivana Gašparoviča s predsedom strany Most-Híd Bélom Bugárom.
Foto: ČTK
Bugár prezidentovi tlmočil svoj názor, že ak chce Slovensko byť solidárne a pomôcť Grécku finančnou pôžičkou, malo by si od Európskej únie vylobovať lepšie pozície pre slovenských poľnohospodárov a ďalšie skupiny podnikateľov.
Za najdôležitejšie v oblasti zmierňovania napätia s Maďarskom považuje líder Mostu vytvoriť na Slovensku inú atmosféru z hľadiska slovensko-maďarských vzťahov, než aká panovala doteraz. Podľa neho bude záležať na krokoch oboch štátov, jednak aké zákony prijme nová slovenská vláda a tiež či Budapešť a líder Fideszu Viktor Orbán skorigujú svoj postoj k Slovensku.
Bugár vylúčil, že by OKS, ktorej štyria členovia sa dostali do parlamentu na kandidátke Mostu-Híd, bola ďalšou stranou novotvoriacej sa koalície. "V žiadnom prípade. My s OKS nemáme žiadnu zmluvu, my sme si zobrali ľudí z ich strany na našu kandidátku bez zmluvy, bez záväzkov. To znamená, že neexistuje, aby sme mali nejaký záväzok, aby sme sa na nich pozerali ináč ako na poslancov, ktorí boli zvolení za našu stranu Most-Híd,” konštatoval. O tom už diskutovali aj s predstaviteľmi OKS. "Týmto je vec vyriešená. Nemáme piatu stranu, máme len štyri strany,” uzavrel.
Líder Mostu potvrdil, že sú za zachovanie ministerstva životného prostredia, ktoré formálne zaniká k 1. júlu. V zmene legislatívy nevidí problém. Budú sa snažiť aj o doplatok za emisie vo výške 15 mil eur od spoločnosti Interblue. Bugár nevylúčil súdnu cestu, budú si však musieť najprv preštudovať všetky zmluvy uzavreté s touto firmou.