Majú o film Civil War ľudia záujem aj vzhľadom na súčasnú polarizovanú politickú klímu v Spojených štátoch?
Určite áno. Myšlienka, že USA sa hýbu smerom k občianskej vojne, je od posledných prezidentských volieb v roku 2020 stále výraznejšie súčasťou politickej konverzácie v krajine. Ale bolo to tak už aj predtým, keď počas vlády Donalda Trumpa zosilnela polarizácia.
Použili sme termín polarizácia. Niektorí politológovia však hovoria o radikalizácii americkej politiky. Argumentujú, že je to niečo iné ako polarizácia. Pri nej sa zväčšuje priepasť medzi, povedzme, dvoma stranami. Tie sa vzájomne vzďaľujú. Ale radikalizácia skôr znamená, a teraz to zjednoduším, že jedna strana zostala viac-menej rovnaká, ale druhá je extrémistickejšia. Ako to vnímate vy?
Súhlasím s táborom, ktorý si myslí, že radikalizácia je vhodnejší termín. Ak sa pozriete na to, čo sa v USA deje, nie je to tak, že by sa obe hlavné strany v Spojených štátoch posunuli výrazne smerom k ľavici a pravici. Vyplýva to aj z globálnych údajov iniciatívy Manifesto Project, ktorá skúma skutočný obsah straníckych programov po celom svete. Na základe toho sa dá nejako definovať, kde sa strany nachádzajú na ľavo-pravej stupnici. Tieto údaje určite podporujú teóriu radikalizácie. Republikáni v USA sa za posledných päť až desať rokov prudko posunuli smerom doprava. Pokiaľ ide o program a ideológiu, ktoré presadzujú, v mnohých európskych krajinách by sme ich označili za krajne pravicovú stranu, kým demokrati sa v globálnej komparatívnej perspektíve stále pohybujú mierne naľavo od stredu. Sú tam už dlho a nehýbu sa výrazne smerom doľava. Myslím si, že keď ľudia hovoria o polarizácii, v skutočnosti reagujú na emócie, ktoré pôsobia na všetkých. Ale z hľadiska politických programov sa dá hovoriť o radikalizácii jednej strany a je to podložené údajmi.
Takže je to emocionálna polarizácia? Čo ju spôsobilo?
Je to naozaj zložité. Úlohu zohrávajú sociálne médiá. Nielen tým, že existujú, ale konkrétnymi spôsobmi, ktorými posilňujú extrémistický obsah, pretože to vyvoláva viac pozornosti a je to dobré pre ich príjmy z reklamy. Je to akýsi začarovaný kruh. Ľudia sa rozčuľujú a sú vydesení a pýtajú sa, kto je proti tomu, čo hovoria. Potom sa takpovediac naštartujú a funguje to oboma smermi. Je však veľmi dôležité zdôrazniť, že rétorika o občianskej vojne sa neobjavila len tak z ničoho nič. Cynicky ju využíva najmä pravica, aby vystrašila ľavicu, teda väčšinu voličov demokratov, ktorých v USA zvyčajne voláme liberáli. Je to spôsob tlaku, aby nerobili veci, ktoré by vraj mohli vyprovokovať alebo nahnevať ľudí na pravej strane spektra. Zároveň to má pravici pomôcť udržať status quo, respektíve posunúť rozhodnutia smerom, ktorý preferuje. V podstate je to politický terorizmus. Netvrdím, že je to vždy zámerné, ale sú do toho zapojení republikáni i krajne pravicové skupiny, ktoré ich podporujú.
Znie to ako istá forma politického odstrašenia.
Áno, myslím si, že áno. Širšou súčasťou toho sú aj vyhrážky bombovými útokmi a smrťou. Týkajú sa volených predstaviteľov, hoci nie vždy členov Kongresu. Neraz tieto hrozby mieria na ľudí na nižšom stupni, ktorí majú na starosti volebné procesy, alebo hoci aj na pracovníkov knižníc. Títo Američania predstavujú takpovediac malé, ale veľmi dôležité kolieska v mašinérii volebnej politiky. Vyhrážkami ich chcú odradiť od toho, aby si robili svoju prácu dobre, alebo na nich tlačia, aby ju opustili, a mohli ich nahradiť. Strach môže vytvoriť krízu, ktorá sa dá využiť. Je to kľúčová myšlienka, ktorá poháňa emocionálnu polarizáciu.
Vrátim sa k filmu Civil War. V stručnosti sa dá povedať, že v ňom ozbrojené frakcie bojujú proti autoritárskemu americkému prezidentovi. Je to podľa vás najreálnejší scenár, ako by sa Amerika dostala do občianskej vojny? Alebo je pravdepodobnejšie, že vláda USA by musela bojovať proti niektorým militantným skupinám alebo dokonca proti štátom, ktoré by sa chceli odtrhnúť?
Podľa mňa ste druhým scenárom trafili klinec po hlavičke. V minulosti som pracoval ako riaditeľ výskumu pre Political Instability Task Force, ktorá sa zaoberá občianskymi vojnami a inými druhmi politickej nestability po celom svete za posledných 60 až 70 rokov. V prípade definície občianskej vojny sme zvyčajne hovorili o viac ako tisíc zabitých ľuďoch v ozbrojenom konflikte medzi skupinami bojujúcimi o kontrolu. Buď to bol konflikt s centrálnou štátnou autoritou, alebo za nejaký druh separatizmu, či proti nemu. Takmer vždy to boli štátne sily bojujúce proti ozbrojeným rebelantom. Sú veľmi zriedkavé prípady, že by ozbrojené neštátne skupiny medzi sebou súperili s takou intenzitou, že by to viedlo niečomu, čo by väčšina ľudí nazvala občianskou vojnou. Z historického hľadiska sa to udialo len v extrémne slabých krajinách či v takých, čo boli na hranici kolapsu. V nedávnych dejinách sa to neodohralo v bohatých kapitalistických a demokratických štátoch.
Čítajte viac Expert: Trump vraví, že Rusko si môže robiť, čo chce. Vedie to k horám mŕtvych
Ako funguje Political Instability Task Force v USA? Pravdepodobne nerieši domáce problémy. Myslíte si však, že podobné organizácie v zahraničí sa v tejto chvíli zaoberajú dianím v Amerike a tým, čo jej prípadne hrozí po novembrových prezidentských voľbách?
Pracovnú skupinu financuje CIA, je to však akademická práca. Jej cieľom je pomôcť americkým politikom a ľuďom z vojenských zložiek, aby vedeli posúdiť riziká. Išlo teda v prvom rade o akési prognostické úsilie, ktoré bolo založené na štatistických modeloch. Naše financovanie súviselo s tým, že nám zákon zakazoval, aby sme riešili domáce problémy. Už takmer 15 rokov som mimo tejto práce, takže to, čo teraz poviem, v žiadnom prípade neznamená, že hovorím v mene tejto skupiny a ani som ju nikdy nereprezentoval. Politologička Barbara Walterová o tom pred niekoľkými rokmi napísala úspešnú knihu How Civil Wars Start: And How to Stop Them (Ako sa začínajú občianske vojny a ako ich zastaviť). Myslím si, že to vnímala tak, že videla dosť znepokojujúce rastúce riziko občianskej vojny v Spojených štátoch. Konkrétne pre to, čo sme vo výskume, ktorý sme robili pre pracovnú skupinu, nazvali frakcionalizmom. Sú to druhy polarizácie alebo radikalizácie, či emocionálnej polarizácie, o ktorých sme hovorili. Predpokladám, že v zahraničí podobné organizácie sledujú dianie v USA a usilujú sa ho vyhodnotiť. No ako som hovoril, násilie vedúce až k občianskej vojne je oveľa menej pravdepodobné v krajinách s veľmi dobre vybavenými a vycvičenými bezpečnostnými zložkami. Preto som v posledných rokoch dospel k inému záveru ako Barbara. Riziko toho, čo by sme v USA nazvali občianskou vojnou, sa určite zvyšuje. Ale bolo mimoriadne malé. Ale opäť to všetko hovorím sám za seba, nie v mene niekoho iného a jeho modelov.
Čo ste si však vraveli, keď ste 6. januára 2021 sledovali ako stúpenci vtedajšieho republikánskeho prezidenta Trumpa zaútočili na Kongres? Báli ste sa, že to povedie k občianskej vojne či minimálne k väčšiemu politickému násiliu?
V posledných rokoch sa zameriavam hlavne na sledovanie a analýzu protestov v USA. Videl som, čo sa deje v amerických štátoch, aj ako to na niektorých miestach viedlo k akýmsi malým verziám 6. januára. Mesiace som vnímal politickú rétoriku odkazujúcu na terorizmus. Viete, také tie reči, že strom slobody je potrebné zalievať krvou. A rástlo to. Keď sa však na to opakovane pozeráte a ľudia hovoria stále tie isté veci, no nič nerobia, tak pochybujete, že to naozaj myslia vážne. Ale áno, 6. januára 2021 sa zdalo, že vývoj sa môže uberať mnohými smermi. Mohlo sa stať, že by sme boli svedkami útoku na členov Kongresu. Alebo že by Trumpovi sympatizanti v násilí pokračovali. Jednoznačne som sa toho obával. No, a možno to hovorím iba so spätnou skúsenosťou, myslím si, že som bol celkom presvedčený, že sa to skončí tým, že prezidentom sa stane Joe Biden. Že to nebude ako vo filme, teda že vypukne občianska vojna a príde kolaps štátu. Ale bál som sa, že oveľa viac ľudí bude zranených alebo zabitých.
Čítajte viac Fašista? Diktátor na bielom koni? Je nevídané, že voliči o Trumpovi hovoria, že ho poslal Boh, tvrdí expert
Trump teraz hovorí o útočníkoch zo 6. januára ako o rukojemníkoch a naznačuje, že keď sa vráti do Bieleho domu, dá im amnestiu. Ako vnímate takéto vyjadrenia?
Samozrejme, môžeme povedať, že sú smiešne. Zapadajú však do politickej rétoriky, ktorú šíria konzervatívci a reakcionári, ktorí sa považujú za skutočných Američanov a patriotov. V prípade Trumpa si myslím, že nikdy neverí tomu, čo povie. No mnoho ľudí má akúsi romantickú predstavu, že sú obrancovia niečoho veľkého a dôležitého. Táto verzia sa mieša s cynizmom a výsledkom je efektívna rétorika, ktorá má pomôcť skupine Američanov, aby sa aj naďalej cítili dôležití s tým, že patria k nejakej väčšej politickej svätej misii, na ktorej veľmi záleží. Samozrejme, majú naďalej posielať peniaze na kampaň. A okrem toho môžu naďalej popierať veci, ktoré sú očividné z nekonečného množstva nahrávok zo 6. januára.
Ako blízko či ďaleko je teda Amerika od občianskej vojny?
Stále si myslím, že jej vypuknutie je extrémne nepravdepodobné, hoci riziko sa zvýšilo. Je to aj preto, čo robí vláda, a nielen federálna, ale aj na úrovni štátov. Zameriava sa na veci, ktoré by sa bežne dali označiť ako boj proti povstalcom. Viem, že ľudia radi hovoria o akejsi pomaly tlejúcej občianskej vojne. Zameriavajú sa na ľavicu a pravicu, na skupiny ako Antifa či Proud Boys. Pre mňa je pomaly tlejúca občianska vojna tieto nikdy sa nekončiace protipovstalecké opatrenia, do ktorých sa vláda zapája. Ale faktom je, že v tom dobrá. Je to jeden z dôvodov, prečo nevidíme ďalšiu eskaláciu politického násilia. Riziko je pomerne malé, lebo ak by primárnym scenárom občianskej vojny bolo, že by oficiálne bezpečnostné sily mali bojovať s nevládnymi aktérmi, tak tieto štátne zložky sú naozaj funkčné. A treba tiež povedať, že väčšina ľudí s tým nechce mať nič spoločné, a sústreďujú sa na svoje životy. Riziko vypuknutia občianskej vojny v USA je teda naozaj malé.