John McCain
| | Barack Obama
Počet hlasov voliteľov
| | Počet hlasov voliteľov
(z 270 potrebných)
161
| | (z 270 potrebných)
349
Obamu vítal 125-tisícový dav
Obama vo svojom víťaznom prejave v Chicagu sľúbil, že „zmena prichádza do Ameriky“. „Trvalo to dlhý čas. Ale dnes, vďaka tomu, čo sme v týchto voľbách urobili, prišla do Ameriky zmena,“ vyhlásil pred davom 125-tisíc ľudí.
„Nikdy som nebol najpravdepodobnejším kandidátom na tento úrad. Nezačali sme s mnohými peniazmi, ani s veľkou podporou. Naša kampaň nevznikala vo Washingtone, začala sa na dvoroch v Des Moines a v obývačkách a na verandách v Charlestone,“ dodal Obama.
„Ukázalo sa, že nie sme len zbierkou jednotlivcov, nie sme len súhrnom červených a modrých štátov, ale sme Spojené štáty americké,“ vyhlásil pred burácajúcim publikom.
V prejave Obama upozornil na výzvy, ktoré na nich čakajú. Musia podľa neho vzniknúť nové pracovné miesta, musí byť napravené spojenectvo. To ale potrvá viac ako jeden rok. „Ale my to zvládneme, to vám sľubujem,“ odkázal budúci prezident Američanom.
Okrem vyjadrenia vďaky svojmu viceprezidentovi Joeovi Bidenovi, či manželke Michelle, si Obama spomenul aj na babičku Madelyn Dunhamovú, ktorá budúceho prezidenta vychovala a niekoľko hodín pred začiatkom volieb zomrela. „Vďaka nim som tým, kým som. Viem, že môj dlh voči nim je nevyčísliteľný,“ povedal.
Prejav čerstvého víťaza prezidentských volieb sprevádzalo nadšené jasanie, mnohým tiekli slzy. Dav po Obamovi opakoval jeho obľúbené heslo „áno, môžeme,“ ktorým svoj prejav ukončil.
McCain uznal porážku a blahoželal Obamovi
Republikánsky prezidentský kandidát McCain uznal porážku vo voľbách a zablahoželal svojmu súperovi. „Došli sme na koniec dlhej cesty. Americký ľud sa vyjadril jasne,“ prehlásil McCain pred svojimi prívržencami a poblahoželal Obamovi za to, že „bol zvolený za prezidenta krajiny, ktorú obaja tak milujú.“ „Zlyhanie je moje v tom, že som prehral významný boj o Biely dom. … Aj keď sme neuspeli, zlyhanie je moje, nie vaše,“ povedal davu. Ku gratulácii sa pripojil aj úradujúci prezident George Bush.
Foto: Reuters
Senáor Obama zahájil víťazné ťaženie do Bieleho domu už o polnoci SEČ, keď sa dostal do vedenia v menej dôležitých štátoch USA. To, že sa stane prvým černošským prezidentom, začalo byť stále jasnejšie, keď média oznamovali jeho víťazstvo v štyroch kľúčových štátoch: v Pensilvánii, Virginii, Ohiu a na Floride.
Spolu s Obamom sa dostane do Bieleho domu aj Joe Biden, ktorý bude zastávať viceprezidentský post.
Pre Obamu sa rozhodli najmä ženy, Afroameričania a hispánci
Pre voľbu Baracka Obamu sa podľa prvých výsledkov rozhodlo mnoho žien, Afroameričanov a hispáncov. Na Obamovu stranu sa ale pridala aj veľká skupina belošských voličov, ktorých podpora bola pre republikánov kľúčová. Podľa prieskumov spravodajskej stanice CNN je hlavnou témou tohtoročných volieb ekonomika.
Obama nazbieral body najmä u mladých voličov. U ľudí, ktorí ešte nedosiahli vek 30 rokov, vedie prvý Afroameričan zvolený do úradu prezidenta nad McCainom o 34 percent. To je ešte väčší rozdiel aký dosiahol v roku 1996 demokrat Bill Clinton vo volebnom súboji s republikánom Bobom Doleom.
Diskutujte: Čo očakávate od nového prezidenta USA Baracka Obamu?
Pre arizonského senátora Johna McCaina hlasovalo 55 percent belochov. Táto prevaha mu ale nestačila na to, aby vyvážil náskok Obamu u iných skupín amerického obyvateľstva. Len na juhu USA podporilo McCaina výrazne viac belochov ako Obamu.
Výrazná skupinam, ktorá dala hlas McCainovi sú ľudia s vekom nad 65 rokov. Skupina voličov do 30 rokov voliaca Obamu je asi rovnako početná ako tá s vekom nad 65, ktorá volila McCaina. Každá z nich tvorí približne 17 percent voličstva.
Pätina voličov priznala, že jedným z faktorov pri rozhodovaní bola rasa kandidáta. Nikto ale neuviedol, že by to bol hlavný faktor.
Podľa CNN bolo pre 62 percent voličov najdôležitejšie hospodárstvo a s ním spojené problémy. Ďaleko za hospodárskou situáciu v USA sa v rebríčku hlavných tém volieb umiestnila vojna v Iraku. Tú podľa CNN považuje za najdôležitejšiu problematiku volieb iba 10 percent voličov. Zdravotníctvo a medzinárodný terorizmus zaujali rovnako po 9 percent amerických voličov, téma energetiky 7 percent voličov.
Štáty, v ktorých zvíťazil Obama: Vermont (3 voliteľské hlasy), Massachusetts (12), Illinois (21), New Jersey (15), Maine (4), Delaware (3), Maryland (10), District of Columbia (3), Connecticut (7), Pensylvánia (21), New Hampshire (4), Rhode Island (4), Michigan (17), Wisconsin (10), Minnesota (10), New York (31), Ohio (20), Nové Mexiko (5), Iowa (7), Virgínia (13), Washington (11), Oregon (7), Kalifornia (55), Havaj (4), Florida (27), Colorado (9)
Štáty, v ktorých zvíťazil McCain: Kentucky (8), Západná Virgínia (5), Oklahoma (7), Tennesee (11), Južná Karolína (8), Arkansas (6), Alabama (9), Georgia (15), Wyoming (3), Severná Dakota (3), Kansas (6), Louisiana (9), Texas (34), Mississippi (6), Utah (5), Idaho (4), Arizona (10), Južná Dakota (3), Nebraska (5)
Kto je Barack Obama?
"Barack Hussein Obama sa narodil 4. septembra 1961 na Hawaji. Jeho otec bol ekonóm a pochádzal z Kene (zomrel pri dopravnej nehode v roku 1982), matka bola biela Američanka z Texasu (zomrela na rakovinu v roku 1995). Rodina sa rozpadla, keď mal Barack iba dva roky. Otec sa odsťahoval naspäť do Kene, kde má Obama rozvetvenú časť príbuzenstva. Matka sa po rozvode opäť vydala do Indonézie, kde jej syn v mladosti strávil štyri roky a chodil tam do školy.
Mladistvo vyzerajúci Obama nemá problém hovoriť o svojich dávnych výstrelkoch. Na jednom z mítingov pred študentmi napríklad rozprával, ako sa v čase, keď bol stredoškolák celkom flákal, pil a skúšal drogy. Spomienky z mladosti zachytáva jeho kniha Dreams from My Father.
Od roku 1992 je Obama ženatý. S manželkou Michelle, ktorá je rovnako právnička, majú dve malé dcéry – Maliu Ann (1999) a Sashu (2001). Vo voľnom čase si novozvolený prezident rád zahrá basketbal, alebo počúva hudbu – Stevieho Wondera, Boba Dylana, alebo Bruce Springsteena. Mnoho z týchto celebrít ho v kampani podporovalo. Inak dáva Obama prednosť zdravej strave, nie je na sladké a pokiaľ je to možné, denne cvičí.
Čo sľúbil Barack Obama
Obama sľuboval, že ak ho Američania zvolia do Bieleho domu, napraví ekonomické chyby ôsmich rokov vlády Georgea Busha, zníži závislosť USA na rope z Blízkeho východu, ukončí vojnu v Iraku, ale zároveň dokončí boj proti Al-Káide v Afganistane. Chce tiež obnoviť „priamu diplomaciu“, ktorá zabráni Iránu získať jadrové zbrane a vylepšiť povesť krajiny vo svete. Práve Obamova údajná neskúsenosť v zahraničnej politike je ale faktom, ktorý mu republikáni vyčítajú najčastejšie.
Isté medzery v životopise politického nováčika Obamu možno pripísať tomu, že jeho cesta na vrchol je skutočne strmá. Akýmsi „rýchlokurzom“ v pálčivých otázkach medzinárodných vzťahov mohla byť jeho júlová osemdenná cesta na Blízky východ a do Európy, ktorá vzbudila pozornosť amerických a svetových médií. Za trefu do čierneho sa v tejto súvislosti dala považovať nominácia Joa Bidena na post viceprezidenta. Dlhoročný senátor Biden je totiž matadorom v zahraničných otázkach.
Primárky zvládol Obama bez väčších škandálov. Pozornosť vzbudili len kontroverzné výroky dvoch pastorov z jeho „domovského“ kostola v Chicagu, ktorý navštevoval 20 rokov. V marci jeden z nich, Jeremiah Wright, vyhlásil, že USA si za teroristické útoky z 11. septembra 2001 môžu sami. Pastor, ktorý Obamu priviedol ku kresťanstvu, oženil ho a pokrstil jeho deti, tiež uviedol, že Amerika je rasistická krajina. Obama sa od jeho výrokov dištancoval a k farnosti sa prestal hlásiť.
Rovnako ako jeho republikánskeho súpera Johna McCaina aj Obamu zamestnala finančná kríza v USA, ktorá sa razom stala ústredným motívom v závere kampane. Voliči podľa prieskumov považovali Obamu v ekonomike za predsa len kompetentnejšieho.
„Zmením politiku vo Washingtone,“ hovorí Obama, ktorého sa oponenti snažia vykresliť ako elitára odtrhnutého od bežného života. Amerike chce zaistiť zdravotné poistenie pre každého, špičkových učiteľov do škôl, nové obnoviteľné zdroje energie a znižovanie daní.
