Meno Jurij Gagarin sedí na dne všetkých štatistík vesmírnych letov. S výnimkou dvoch amerických balistických výstrelov. Jeden oblet. Jeden let. Iba 108 minút.
Napriek tomu to bol let, ktorý zmenil ľudstvo. Gagarin, prvý človek v kozme, dal tvár a jedinečný charakter úsiliu tisícok ľudí, ktorí stáli za jeho letom. Smutné je, že už nemohol vylepšiť svoje štatistiky.
Ale ako by sa asi dnes cítil, keby sa dožil toho, čo sa deje 50 rokov po jeho prvom lete?
Gagarin predpovedal, že v 80. rokoch budú existovať obrovské kozmodrómy, z ktorých sa bude lietať na Mars a Venušu. Hej, 60. roky boli optimistickejšie, aspoň čo sa techniky týka. Ale nebol to neopodstatnený optimizmus a Gagarin v ňom nebol jediný.
1957 – Sputnik. 1961 – prvý let človeka. Keď Gagarin tragicky zahynul, bolo skoro isté, že pristátie na Mesiaci sa uskutoční do konca desaťročia. Z technického hľadiska, Mars bol dosiahnuteľný.
Jedným z najkrutejších paradoxov histórie je, že studená vojna nielen spustila vesmírne preteky, ktorých výsledkom boli Sputnik, Gagarinov let či Apollo 11, ale ich aj ukončila a spomalila ďalší vývoj. Akonáhle pristáli Armostrong s Aldrinom v Mori pokoja, Spojené štáty vyhlásili víťazstvo a stratili záujem. Pre tých, čo zastavili financovanie programu Apollo bolo výskum vesmíru politickým projektom. Tak ako Vietnam. Alebo, koniec koncov, Afganistan.
NASA stratila víziu. Samozrejme, planetárny výskum pomocou nepilotovaných sond bol obrovským úspechom. Takisto program Space Shuttle, mimochodom, prvý raketoplán odštartoval na 20. výročie Gagarinovho letu. Raketoplány však tento rok odídu do dôchodku a jediným dopravným prostriedkom na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) zostane starý dobrý Sojuz.
Otestovaný, vyskúšaný, spoľahlivý – dôsledok vynútený vynaliezavosťou a schopnosťami ruských technikov z čias, keď sovietsky vesmírny program stagnoval, najmä v posledných rokoch ZSSR a krátko po jeho rozpade. Bola to éra, ktorá nebrala zajatcov a za obeť jej padol aj projekt raketoplánu Buran, ktorý, v rozpore s ľudovým mýtom, nebol kópiu amerického. Na druhej strane, ZSSR vyvinul niekoľko generácií orbitálnych staníc a získal jedinečné skúsenosti z dlhodobých letov. A to všetko vďaka Sojuzu.
Smutným faktom ale je, že ide o systém, ktorý siaha k letu Jurija Gagarina a veľmi sa nezmenil. S výnimkou šiestich ciest na Mesiac, ľudstvo sa nedostalo ďalej ako prvý kozmonaut.
P(ťdesiat rokov po historickom lete sme opäť na začiatku, pokročili sme len minimálne, hoci cesta, ktorú vytýčil Gagarin, nemohla byť jasnejšia.