Podľa šéfa syndikátu novinárov Petra Kubínyiho prezident iba zdržiava.
Novela rozširuje dôvod na odmietnutie publikovania opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia. Týka sa to prípadov, ak by bol takýmto krokom spáchaný trestný čin, priestupok, iný správny delikt, alebo by to bolo v rozpore s dobrými mravmi či právom chránenými záujmami tretej osoby.
Osoba, voči ktorej sa vedie trestné konanie, bude mať právo reagovať na uverejnené fakty. Na základe medzinárodného práva nie je trestné konanie dôvodom na odmietnutie žiadosti o uverejnenie odpovede.
Gašparovičovi prekážajú „dobré mravy“
Podľa prezidenta by dôvod, aby oprava, odpoveď a dodatočné oznámenie nemuseli byť uverejnené či odvysielané, nemal spočívať v tom, že ich uverejnenie by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
„Slovné spojenie ‚dobré mravy‘ je v právnom poriadku SR všeobecne používané, nie je však definované. Konkretizuje ho len právna teória a judikatúra súdov. Dobré mravy vo všetkých konkrétnostiach je ťažké vyjadriť. Ich obsah v jednotlivých prípadoch môže byť rôznymi osobami rôzne vnímaný. Použitie tejto formulácie je, podľa môjho názoru, nenáležité. Preto s použitím tejto formulácie v týchto prípadoch nemôžem súhlasiť,“ zdôvodnil svoju námietku prezident.
Novela tlačového zákona má limitovať právo na odpoveď v prípade, ak sa uverejnená informácia týka výkonu verejnej funkcie. Ako súkromnej osobe malo zostať funkcionárovi právo na odpoveď zachované.
Na pravdu sa reagovať už nebude
Z novely okrem iného vyplýva, že o uverejnenie odpovede bude možné žiadať vo vzťahu k nepravdivému, neúplnému alebo pravdu skresľujúcemu skutkovému tvrdeniu, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby.
To je oproti terajšiemu zneniu spresnenie, keďže momentálne môžu takéto osoby žiadať o odpoveď pri akýchkoľvek, teda aj pravdivých tvrdeniach. Novela tiež zamedzí súbežnému uplatneniu práva na opravu a na odpoveď vo vzťahu k tomu istému nepravdivému skutkovému tvrdeniu.
Zo zákona sa vypúšťa aj právo dotknutej osoby na primeranú peňažnú náhradu za neuverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia. Podľa súčasne platnej legislatívy sa pohybuje od 1660 do 4980 eur. Jej výšku určuje súd. Ten už bude rozhodovať iba o povinnosti uverejnenia opravného textu.
Odpoveď nemusí byť na totožnom mieste
Zatiaľ čo v súčasnosti musí vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra vydať opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie na rovnocennom mieste a rovnakým písmom, ako bolo napadnuté skutkové tvrdenie, novela zavedie možnosť, aby tak urobili na vopred vyhradenom zreteľne označenom mieste.
Podľa novely už vydavateľ periodickej tlače a agentúra nemajú zodpovedať za obsah informácie uverejnenej v pôvodnom znení, ktorú im poskytol ústavný činiteľ. Ten sa totiž považuje za dôveryhodný zdroj informácií. Rovnako nebudú zodpovedať za pravdivosť informácie vo zverejnenej oprave, odpovedi a dodatočnom oznámení.
Pred tromi rokmi denníky vybielili titulky
Väčšina slovenských denníkov pred tromi rokmi na protest proti tlačovému zákonu vyšla s vybielenými titulnými stránkami. Vydavatelia totiž považovali takýto zákon za likvidačný, obávali sa, že stránky ich novín zaplavia texty odpovedí a opráv.
Sedem hriechov tlačového zákona
1. Dáva právo na odpoveď aj pri pravdivej informácii.
2. Dáva právo aj na opravu informácií, ktoré nikomu neublížili.
3. Umožňuje dvojitú sankciu – vydavateľ má povinnosť uverejniť opravu i odpoveď.
4. Vydavateľ je zodpovedný aj za odpovede, ktoré porušujú zákon a dobré mravy, čo môže vyvolať reťaz žiadostí o odpoveď.
5. Právo na odpoveď majú aj štátne a iné verejné orgány, čo podľa medzinárodných organizácií vytvára možnosť zneužitia.
6. Redakcia nesmie reagovať na odpoveď, čo je protiústavné.
7. Vydavateľ nemôže odpoveď odmietnuť, inak mu hrozí peňažný trest až 150-tisíc korún.
Vládu kritizovali aj európske inštitúcie
Voči návrhu tlačového zákona mali výhrady opozícia, Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a ďalšie medzinárodné inštitúcie. Prijatý zákon podľa nich ohrozoval slobodu slova na Slovensku. OBSE žiadala zlúčiť právo na opravu a právo na odpoveď tak, aby mali dotknuté osoby možnosť reagovať na uverejnené nepravdivé skutočnosti.
Tlačový zákon vzbudzoval pozornosť aj v sídle Európskej únie. Zrejme s najtvrdším vyjadrením vtedy prišiel podpredseda zahraničného výboru Európskeho parlamentu Michael Gahler. Podľa neho bol zákon útokom na slobodu tlače, občianske práva a základné demokratické princípy EÚ.
Gahler zároveň označil zákon ako hanbu pre celú EÚ, nielen pre Slovensko. Vyzval tiež Európsku komisiu a členské štáty EÚ, aby sa situáciou na Slovensku zaoberali.
Odpovedať chcel Fico aj Mečiar
Politici vtedy sľubovali, že právo na odpoveď využívať nebudú. Nehovorili však pravdu, podľa vydavateľov sa na tlačové médiá obracali so žiadosťou na odpoveď predovšetkým verejní funkcionári. Medzi nimi napríklad aj šéf Smeru a vtedajší premiér Robert Fico, alebo predseda HZDS Vladimír Mečiar.
Napriek tomu exminister kultúry Marek Maďarič aj dnes tvrdí, že zákon bol dobrý. Podľa neho to dokazuje aj to, že terajšia koalícia urobila v novele iba malé zmeny.
Syndikát: Prezident len zdržiava
Šéf Slovenského syndikátu novinárov Peter Kubínyi nesúhlasí. Tvrdí, že novela je výrazným zlepšením, aj keď koalícia do nej nezapracovala všetky pripomienky syndikátu. A čo si myslí o tom, že prezident novelu vrátil do parlamentu? „Predpokladám, že novela tlačového zákona v parlamente opäť prejde. Zrejme ide z jeho strany iba o zdržiavanie,“ povedal pre Pravda.sk Kubínyi. Tiež je presvedčený, že formulácia „dobré mravy“ nie je skutočným dôvodom, prečo novelu Gašparovič nepodpísal.