Jediný, kto sa môže harabinovcom v zárobku rovnať, je prezident. Ivan Gašparovič ako prezident zarobil necelé dve tretiny tejto sumy (96 432 €). Tesne na chrbát mu dýcha samotný Harabin, ktorý vo funkciách ministra spravodlivosti a predsedu Najvyššieho súdu zinkasoval za vlaňajšok len o necelé dve tisícky menej (94 779 €).
O takýchto peniazoch mohli snívať nielen poslanci parlamentu, ale aj predsedníčka Ústavného súdu Ivetta Macejková (37 835 €), generálny prokurátor Dobroslav Trnka (44 191 €), ministri či premiér Robert Fico (45 124 €).
Do desiatky najlepšie zarábajúcich ústavných činiteľov a štátnych tajomníkov, ktorú zostavila Pravda, sa okrem prezidenta nedostal nik. Dobre zarobili aj ďalšie sudkyne Najvyššieho súdu – Daniela Švecová (76 797€), Jana Bajánková (75 523 €), Anna Marková (59 181 €) a Ida Hanzelová (57 621 €). Nezvykle vysokým zárobkom sa môžu chváliť bývalí Harabinovi štátni tajomníci – Daniel Hudák (75 296 €) a Anna Vitteková (74 782 €).
Vysvetliť svoj zárobok a zárobok svojich podriadených Štefan Harabin odmietol. „V súvislosti s vašimi dvoma otázkami si vás dovoľujeme odporučiť na Národnú radu SR, kde boli odovzdané majetkové priznania jednotlivých verejných funkcionárov,“ odkázal jeho tlačový odbor.
Sudcovia Najvyššieho súdu zarábajú normálne menej. Ich základný mesačný plat je v tomto roku 2 900 eur. Extrémne príjmy mohli niektorí z nich dosiahnuť len vďaka vysokým odmenám. Rozdiely v odmeňovaní zrejme zaviedol Štefan Harabin. Pred jeho príchodom na Najvyšší súd v júni minulého roku dostávali všetci sudcovia rovnakú odmenu vo výške okolo dvetisíc eur štvrťročne, čo Pravde potvrdili niektorí z nich.
Sudca Najvyššieho súdu Miroslav Gavalec si kladie otázku, či je únosné odmeňovať sudcov takýmito sumami. Bol by najradšej, keby sudcovia nemali odmeny vôbec. „Existuje plno medzinárodných dokumentov, ktoré sudcov nabádajú, aby odmeny nežiadali, alebo sa k nim nehlásili,“ vraví. O odmenách pôvodne nehovoril ani desať rokov starý zákon o sudcoch a prísediacich, dostali sa tam až neskôr.
Harabin pôsobil vlani vo funkcii ministra spravodlivosti, odkiaľ v júni plynule prešiel na čelo Najvyššieho súdu. Z takmer 95-tisíc eur zarobil ako šéf rezortu iba štvrtinu. Ministerstvo spravodlivosti informovalo, že od januára do júna jeho plat predstavoval aj vrátane príplatkov a paušálnych náhrad 25 336 eur. Zvyšných takmer 70-tisíc eur teda musel zarobiť za šesť mesiacov na Najvyššom súde. Podľa prepočtov Pravdy viac ako polovicu z toho zrejme tvorili odmeny.
Vysoké odmeny budú zaujímať aj kontrolórov ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ), ktorých Harabin nechce pustiť na Najvyšší súd. Mikloš už minulý týždeň rozhodol, že Najvyššiemu súdu zoberie viac ako 165-tisíc eur vyčlenených pre ďalších 36 zamestnancov, pričom na Najvyššom súde bolo voľných ešte 29 pracovných miest.
Škandálu s odmenami Harabin čelil počas prvého pôsobenia na čele Najvyššieho súdu. V roku 2001 udelil sám sebe odmenu 420-tisíc korún a v roku 2002 až 685-tisíc korún. Vec vyšetrovala polícia, vyšetrovanie však bolo zastavené.
