Ústavný súd tiež uložil Harabinovi disciplinárny trest a to zníženie funkčného platu o 70 percent na obdobie jedného roka. Keďže doteraz zarábal mesačne 5000 eur, po odpočítaní trestu mu ostane na výplatnej páske 1500 eur. Za celý rok tak príde minimálne o 42-tisíc eur.
„Rozhodnutie Ústavného súdu je dôležitý signál, že ani vysoký funkcionár súdnej moci si nemôže dovoliť všetko a že existuje hranica, ktorou je zákon a verejný záujem,“ vyhlásila ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. „Ani vysoký predstaviteľ súdnej moci si nemôže dovoliť všetko, aj pre neho existuje hranica, ktorou je zákon a verejný záujem,“ dodala Žitňanská. Vážnosť situácie v justícii podľa nej potvrdzuje aj fakt, že na kontrolu ministerstva financií na Najvyššom súde SR, majú samotný súd a Ústavný súd SR diametrálne odlišné názory.
Štefan Harabin zas vníma verdikt ako politické rozhodnutie. „Je to trest za právny názor, keď môjho predchodcu Milana Karabína v rovnakom prípade oslobodili. Disciplinárny súd zjavne porušil Ústavu SR, keď nerešpektoval právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,“ uviedol Harabin.
Ministerka spravodlivosti podala v novembri 2010 na Ústavný súd návrh na začatie disciplinárneho konania proti Harabinovi. Dôvodom bolo, že štyrikrát v lete minulého roka zabránil ministerstvu financií vykonať kontrolu hospodárenia s verejnými financiami na Najvyššom súde.
Ministerka zároveň navrhla uložiť Harabinovi disciplinárny trest – zníženie platu o 70 percent na jeden rok. Podľa stanoviska ministerstva spravodlivosti sa dopustil závažného disciplinárneho previnenia. Malo ísť o opakované porušenie povinností pri výkone štátnej správy súdu, pokračovanie v porušovaní povinností súdneho funkcionára alebo o také porušovanie povinností súdneho funkcionára, ktoré vážne ohrozuje dôveryhodnosť a chod súdnictva.
Harabin naopak opakovane vyhlasoval, že podľa jeho právneho názoru sa nedopustil disciplinárneho previnenia, pretože ministerstvo financií nebolo oprávnené vykonávať audit.