Svojho predchodcu ste ostro kritizovali za to, ako riadil Žilinu. Našli ste ju v zlom stave?
Ten stav určite nebol dobrý, o čom boli v konečnom dôsledku presvedčení aj Žilinčania, keďže v decembrových voľbách volili zmenu. Ako najproblémovejší vnímam systém práce a celkovú ekonomiku mesta. Myslím, že predchádzajúce vedenie pracovalo nesystémovo a nekoncepčne a to sa prenášalo aj na radových zamestnancov.
Po nástupe do primátorského kresla ste vyhlásili, že ekonomika Žiliny je vo veľkom rozvrate. Stále si to myslíte?
Áno, pri mojom nástupe to tak bolo. Dnes sme už zaviedli množstvo systémových opatrení, aby sa hospodárenie mesta stalo štandardným. Napríklad nedávno sme zlikvidovali nezaplatené faktúry v hodnote 80 miliónov z predchádzajúceho obdobia. Je to asi prvý raz dlhodobo dozadu, keď Žilina nevalí pred sebou balvan nezaplatených faktúr. Dlhová služba mesta je v tomto roku 150 miliónov korún, čo je pri ročnom rozpočte 1,24 miliardy dosť veľa peňazí. Z tohto pohľadu si stojím za tým, čo som povedal v januári.
Funguje dnes Žilina v krízovom režime alebo jej hrozí dokonca nútená správa?
Nútená správa nehrozí. Rozpočet mesta na tento rok je však napnutý. Pokrýva síce všetky základné služby, ktoré má mesto povinnosť realizovať, ale rozvojové investície realizujeme s problémami. Ďalej nás vo vzťahu k financiám môže znepokojovať skutočnosť, že z minulosti dobiehajú niektoré súdne spory, ktoré ak mesto prehrá, bude musieť doplácať desiatky miliónov korún. Toto by už bol problém.
Aký?
Bol by to veľký problém. Buď zaklope exekútor, alebo by mesto muselo prostriedky nájsť.
Je na tom Žilina horšie ako ostatné krajské mestá?
Neskúmam ekonomiku iných miest. Asi to závisí od prípadu k prípadu.
Nebude mať radnica peniaze na investície?
Mesto by samo osebe malo byť investorom len v minimálnej miere. Oveľa viac by malo vytvárať predpoklady, aby doň vstúpili investori. Na každú investíciu sú naviazané pracovné miesta, na ne odvody daní. V podstate z každej investície má mesto nejaký osoh. V konečnom dôsledku aj občania.
Váš predchodca bol, naopak, zástancom myšlienky, že mesto má investovať.
Ja hlavne nevidím, že by sa v Žiline v minulosti nejako významne investovalo do rozvoja. Okrem rekonštrukcie hlavnej pešej trasy a zavedenia trolejbusovej dopravy nevidím žiadnu inú veľkú investíciu, a to tu bol Ján Slota primátorom 16 rokov. Ono, veľké investície bola skôr mediálna bublina ako realita.
Blízky priateľ Slotu George Trabelssie vám núka za obrazy, ktoré ste zvesili zo stien radnice, milión korún. Nezišli by sa mestu v súčasnej ekonomickej situácii?
Obrazy sú zatiaľ uložené v depozite, sú súčasťou histórie mesta. Dnes mám ten názor, že by nebolo pre Žilinu a Žilinčanov zmysluplné, aby sa dostali do súkromných rúk. A musím povedať, že ich nákupná cena bola vyššia ako suma, ktorú spomínate.
Predstavovali ste si, že bude také ťažké splniť váš predvolebný sľub – zabrániť výstavbe Auparku v strede mesta na Štúrovom námestí?
Hlavne by som poopravil, čo boli a čo neboli moje predvolebné sľuby. Určite som nesľuboval, že zabránim výstavbe Auparku. Jeho výstavbu som kritizoval, to je fakt. Rovnako aj dnes mám názor, že to nebol šťastný investičný zámer. Fakt je však ten, že mnohé rozhodnutia bývalého vedenia mesta sú už veľmi ťažko zvrátiteľné a často nezvratné.
Na súde ste napadli predaj Štúrovho námestia, ktorý uskutočnil Slota. Veríte, že môžete vyhrať alebo to robíte kvôli svojim voličom?
Vždy robím len to, o čom som hlboko presvedčený, že má zmysel. Vývoj okolo Auparku presne ilustruje, ako postupujeme. Žaloby sa nedajú podať zo dňa na deň. V nejakom čase sme dospeli k tomu, že sa domnievame, že Štúrovo námestie nebolo predané v súlade so zákonom. Neváhali sme ani minútu a tú žalobu sme podali. A nevylučujem, že budú ďalšie. Čo sa týka Auparku, myslím, že je reálna šanca, aby mesto uspelo. Vždy sa budem snažiť chrániť záujmy mesta.
Nebojíte sa, že súdne spory mesto nielenže nemusí vyhrať, ale môže, naopak, kvôli nim platiť vysoké odškodné?
Samozrejme, ako môžeme súdne spory vyhrať, môžeme ich aj prehrať. Na druhej strane, keby sme neurobili tieto kroky, pravdepodobne by sme neurobili všetko preto, aby sme chránili záujmy Žilinčanov. Ak by došlo k tomu, že mesto bude musieť na základe svojich chybných rozhodnutí vyplácať niekomu odškodné, budem hľadať pôvodcu týchto rozhodnutí. Určite sa bude musieť takéto odškodné zosobniť.
Žilinčania v prieskume povedali, že im Aupark v centre mesta neprekáža.
Ten prieskum nebol reprezentatívny, až by som si dovolil povedať, že bol možno urobený účelovo (prieskum bol realizovaný v marci, pozn. red.). Pre mňa sú dôležité reakcie Žilinčanov tak, ako sa s nimi priamo stretávam.
Prečo by nemal stáť Aupark v centre Žiliny?
Najväčší problém je dopravná situácia. Štúdia, ktorú sme dali urobiť, hovorí, že by v centre hrozil dopravný kolaps. Rovnako architektonické riešenie je nevhodné do centra Žiliny.
Z radov občianskeho združenia Za krajšiu Žilinu s podporou ktorého ste vyhrali voľby, sa hneď po nich začala ozývať kritika na vašu adresu.
Ako nemajú všetci Žilinčania rovnaký názor na riešenie konkrétnych problémov, tak ani členovia tohto združenia nemusia mať rovnaký názor na to, ako sa správa nové vedenie mesta. Združenie vyšlo v predvolebnom období s víziou a ja som hlboko presvedčený, že možno polovica z tohto ich programového dokumentu je naplnená.
Dosiahli ste už niečo naozaj dôležité?
Za najdôležitejšie považujem zriadenie útvaru hlavného architekta. Čo sa týka výstavby a urbanizmu, v minulosti sa v Žiline postupovalo veľmi chaoticky. Živelne sa stavalo, živelne sa likvidovala zeleň. Myslím, že pre Žilinu je dnes oveľa dôležitejšie mať hlavného architekta a územný plán ako nejakú klietku hanby. Žilinu čaká veľká budúcnosť a veľmi dynamický rozvoj, ktorý bude treba regulovať. No a čo je pre nás veľmi povzbudivé, výsledky našej práce ocenili aj nezávislí odborníci. Inštitút INEKO vyhodnotil zverejňovanie zmlúv mestom Žilina na internete ako najpozitívnejší krok slovenskej samosprávy.
Na marcovom zastupiteľstve ste tvrdili, že nepoznáte Stanislava Kľučku. On však vyhral výberové konanie na náčelníka mestskej polície. Pristihli vás novinári pri lži?
Ja to absolútne nevnímam ako nejakú kauzu. Nebol som spokojný s prácou náčelníka, preto som poslancom navrhol jeho odvolanie a oni si tento môj názor oslovili. Následne som vypísal výberové konanie a komisia určila víťaza.
Je poslanec Patrik Groma jasnovidec, keď vás v marci napadol s tým, že Kľučka je už dopredu vybraný?
To je otázka na neho. Ja som počul viacej mien, ktoré kolovali.
Vášmu predchodcovi Jánovi Slotovi ste vyčítali, že mesto nie je súkromným majetkom jedného človeka. Dokážete, že zbohatol na úkor daňových poplatníkov?
To som nikdy netvrdil. Vo svojom výroku som hovoril o spôsobe riadenia. Inak sa rozhoduje o súkromnom majetku a inak o verejnom.
Plat primátora nestačí na to, aby mohol lietať v súkromnom lietadle a chodiť na poľovačky do Afriky. Možno ľudia čakali, že jeho nástupca, ktorý má prístup k tomu, čo sa na radnici dialo, sa pokúsi vyvodiť zodpovednosť.
Ja nie som policajt ani vyšetrujúci sudca. Mojou úlohou nie je stopovať, ale riadiť mesto.
V žiadnej veci ste zatiaľ nepodali trestné oznámenie.
Len čo budem mať overené, že súdne riešenie nie je len populistickým krokom, nebudem váhať ani minútu.
Zatiaľ ste neprišli na nič, čím by váš predchodca porušil zákon?
Opakujem, nie som vyšetrovací sudca. Na to, aby bola vyvodená trestno-právna zodpovednosť, je potrebná príslušná suma informácií. Tak ako som ich mal v prípade predaja Štúrovho námestia, tak ich nemám v iných prípadoch.
Našli ste po Slotovi čistý stôl a prázdne trezory?
Dopátrať sa niektorých informácií bol a stále je veľký problém.
Vyvodíte z toho dôsledky?
Ono spravidla každá informácia sa nájde, len to chvíľku trvá.
Považujete za normálne, že človek, ktorý žil z primátorského platu, sa má tak, ako sa má pán Slota?
Asi nie je mojou úlohou, aby som posudzoval niečí životný štandard. Ak je v tom niečo podivné, tak na Slovensku sú orgány, ktoré by sa tomu mali venovať. Primátor to určite nie je.
Doteraz ste boli Ivan Harman podnikateľ. Ste dosť bohatý na to, aby ste ako Ivan Harman primátor nepotrebovali zbohatnúť ešte viac?
Myslím, že to nie je otázka bohatstva, ale otázka osobnej morálky a etiky. Ja vo svojom okolí nestrpím žiadnu korupciu ani klientelizmus. To isté vyžadujem aj od svojich kolegov spolupracovníkov.
Čo sa stalo s vašou firmou?
Vydavateľstvo Artis Omnis pokračuje ďalej. Nemám však dnes vedomosť, akým spôsobom. Prešla tam moja manželka a ona sa teraz venuje vydavateľskej činnosti.
Neviete, či sa jej darí?
Viem, že posledná knižka, ktorú sme robili ešte vlani – Kysucké rozprávky od Antona Marca, bola na jar ocenená ako najlepšia kniha s Kysuckou tematikou, takže po tejto stránke sa asi darí.
Tesne po prehratých voľbách Ján Slota ponúkal, že vám bude pomáhať. Robí to?
S bývalým primátorom sa nestretávame.
Nie je to nepríjemné, keď vás s ním stále konfrontujú?
Nie je to príjemné, ale verejný činiteľ musí strpieť kadečo.
Čo urobíte so sochami národovcov, ktoré staval po celej Žiline?
Bohužiaľ, tieto sochy nie sú vždy skutočnými umeleckými dielami, sú však súčasťou histórie. Nemyslím, že by bolo rozumné ich odstraňovať.
Čo sa dá primátorovi krajského mesta závidieť?
Dá sa mu závidieť tá obrovská pracovná výzva, ktorú má pred sebou, a samozrejme, dá sa mu závidieť ten veľmi dobrý pocit z vyhraných volieb, lebo si myslím, že v nich vyhrala slušnosť a prehrala neslušnosť, netransparentnosť a možno akýsi primitívny slovenský nacionalizmus.
Čo sa mu závidieť nedá?
Možno strata anonymity, a samozrejme, aj zásadná zmena v rodinnom živote, ale nesťažujem sa. Je to fakt, s ktorým každý politik ide na trh a musí s ním počítať. Ja osobne som zatiaľ v tejto práci spokojný. Vybral som si ju dobrovoľne.
Ivan Harman (39) v komunálnej politike je nováčikom. Päť rokov však viedol mestskú organizáciu SDKÚ, štyri roky bol krajským šéfom a od roku 2002 do roku 2006 aj generálnym sekretárom SDKÚ. Učiteľ fyziky a chémie, neskôr výskumník zakotvil nakoniec v celkom inej sfére – založil si reklamnú agentúru a vydavateľstvo, ktoré podporuje vydávanie pôvodnej slovenskej tvorby. Po úspešných primátorských voľbách odovzdal firmu manželke Andrei. Spolu majú dve deti, žijú v žilinskej mestskej časti Budatín.