Čo mohlo zavážiť pri voľbe Pavla Freša?
Politickí analytici sa už pred kongresom zhodovali, že Frešo bude favoritom volieb. Ak si to niekto dostatočne neuvedomoval, tak hádam pani Žitňanská a tí, ktorí ju nominovali alebo jej nomináciu podporovali, ako napríklad pán Dzurinda. Kľúč k víťaznému ťaženiu Freša možno vidieť v tom, že na rozdiel od Žitňanskej nestavil na kontinuitu, ale diskontinuitu budúcnosti strany. Nestaval na zverejnenie vopred dohodnutých blízkych spolupracovníkov a podpredsedov a do poslednej chvíle ich nechal otvorených. Hoci pani Žitňanská rovnako ako páni Frešo a Novotný prisľúbili svoju angažovanosť vo vedení strany v prípade porážky, nakoniec pani Žitňanská celú situáciu psychicky nezvládla, čím len dodatočne potvrdila oprávnenosť rozhodovania delegátov snemu.
Vieme dnes aspoň naznačiť, aká bude SDKÚ na čele s Frešom?
Potvrdil povesť politického pragmatika na rozdiel od akademickej kandidátky. Jeho vízia budúcej politiky SDKÚ je zatiaľ iba veľmi hmlistá a zrejme sa k nej strana, jej nový líder a spolupracovníci ešte len začnú dopracúvať. Doterajší slovník pána Freša je veľmi skromný. Sľubuje prácu, pot a krv na záchrane krachujúcej strany. Hlása návrat k pravým hodnotám, ale de facto stranu odideologizúva, pretože do pravicovej rétoriky halí celý rad rôznym tém. V analytickej časti prejavu napríklad na rozdiel od kandidáta Novotného bol povrchný bez uvedenia konkrétnych dôvodoch pádu SDKÚ. Zároveň bol však populisticky predvídavý, pretože si nepostavil proti sebe žiadnu z možných skupín vlastnej strany.
Mal by sa Frešo pokúsiť o integráciu pravice?
Všeobecné očakávania nestraníckej pravicovej verejnosti na vytvorenie podmienok na integráciu pravicových strán zatiaľ odkazuje na integráciu zdola, čo má síce svoju pragmatickú logiku, ale nemá žiadnu nosnú ideu, čo bude večný problém pána Freša.