Čo znamená írske nie Lisabonskej zmluve pre Európsku úniu?
Každodenné fungovanie únie z krátkodobého hľadiska veľmi neovplyvní. Samozrejme, má to zásadný dosah na Lisabonskú zmluvu, ktorá za daných okolností nemôže vstúpiť do platnosti od začiatku budúceho roka.
Je zmluva úplne mŕtva?
Je skôr klinicky mŕtva, ale budú snahy ju oživiť. Uvidíme, ako sa k tomu postavia členské štáty, ktoré zmluvu zatiaľ neratifikovali. Pokiaľ sa nájde viacero ďalších krajín, ktoré si po írskom odmietnutí povedia, že o dokumente nemá význam hlasovať, zmluva bude skutočne mŕtva. Je to však skôr nepravdepodobný scenár. Dá sa predpokladať, že zvyšné krajiny zmluvu schvália. Verzia, že Íri budú hlasovať znovu, ako to bolo pri zmluve z Nice roku 2002, však neprichádza príliš do úvahy. Bola by to totiž, slušne povedané, urážka írskych voličov. Optimistický scenár záchrany môže skôr spočívať v dánskom riešení, keď Dáni odmietli maastrichtskú zmluvu roku 1992. Kodaň dostala štyri permanentné výnimky zo zmluvy a tie boli do istej miery odpoveďou na najväčšiu kritiku. Tak to môže by aj s Írskom. Potom by jeho obyvatelia znova hlasovali. Azda opačne ako teraz. Je to optimistický scenár, ale je vari jediný. Ináč je s Lisabonskou zmluvou naozaj koniec.
Ako ovplyvní výsledok írskeho referenda Slovensko?
Nemyslím si, že to pre Slovensko znamená niečo výrazné a bezprostredné. Ako som povedal, únia bude fungovať ďalej. Isté úpravy sa dajú v EÚ dosiahnuť aj bez toho, aby sme prijímali novú zmluvu.
Únii sa vyčíta, že nedokáže svoje projekty „predať“ občanom. Majú však obyvatelia snahu niečo „kúpiť“?
Ak má únia fungovať v takomto zložení a podobe ďalej, bude to musieť byť stále projekt politických elít tak, ako sa to v 50. rokoch začalo. Otázka zrozumiteľnosti a priblíženia sa občanovi EÚ však, samozrejme, opakovane zlyháva. Aj írska opozícia ukazuje, že únia nie je blízka ľuďom. Otázka však je, či sa to vôbec dá. Únia sme my v zmysle členských štátov. Nakoľko sú krajiny EÚ schopné a ochotné vysvetľovať veci ľuďom? Príklad Írska to dokazuje. Politici vedeli, že bude referendum. To, že zmluvu nevedeli odkomunikovať a mobilizovať ľudí, je ich mínusový bod. Pretože nie Írov neznamená, že by nechceli úniu, neznamená to dokonca ani to, že by nechceli Lisabonskú zmluvu. Znamená to, že pre väčšinu z nich je EÚ niečo, čo im vyhovuje, ale ich nezaujíma. Jednoduchšie teda bolo zmobilizovať odporcov projektu.