Cowenova stredopravicová strana Fianna Fáil nezabúda na neúspešné referendum o Zmluve z Nice v roku 2001, keď sa zlyhanie pripisovalo nízkej, iba 35-percentnej účasti. Výsledok zvrátilo až nové hlasovanie v nasledujúcom roku. Tentoraz strana nenechala nič na náhodu, pričom pomocou telefonátov a textových správ na poslednú chvíľu vyzývala svojich priaznivcov, aby využili svoje právo, a zároveň ponúkala dopravu do hlasovacích miestností z odľahlých oblastí. Ako uviedol pre tlačovú agentúru AFP hovorca Fianna Fáil, strana očakáva hlavný nápor „okolo predvečerného čaju“, keď sa budú v miestnostiach zastavovať ľudia vracajúci sa domov.
Cowen hlasoval v mieste bydliska, na základnej škole v obci Mucklagh neďaleko Tullamore, v írskom okrese Midlands. Počas studeného, zamračeného rána ho nasledovalo iba málo voličov, v mnohých prípadoch vyššieho veku.
Pred vstupom do EÚ v roku 1973 bolo Írsko považované za jeden z najchudobnejších štátov Európy. Krajinu trápila vysoká nezamestnanosť, nízky príjem obyvateľov a vysťahovalectvo. Dnes je „zelený ostrov“ jedným z najvýznamnejších využívateľov prostriedkov z európskych fondov, ktoré investovalo do ciest, telekomunikácií, vysokých škôl a sociálneho systému.
Rozdiel medzi príspevkami a prijatými prostriedkami od vstupu do EÚ podľa údajov Európskej komisie dosahuje 55 miliárd eur. K rastu írskej ekonomiky prispeli investície medzinárodných firiem ako sú IBM, Intel, Hewlett-Packard, Pfizer, Dell či Microsoft. Tie sa v krajine usídlili vďaka priaznivým daňovým podmienkam a vytvorili tak nové pracovné miesta. V minulom roku nezamestnanosť dosahovala 4,6 percenta, pričom sa nachádzala hlboko pod priemerom EÚ. Hrubý národný produkt na jedného občana sa od roku 1973 strojnásobil.
Nadšenie z Európskej únie však po spomalení rastu opadáva, k čomu prispievajú prehlbujúce sa rozdiely medzi bohatými a chudobnými, ako aj veľkými hospodárskymi centrami a vidiekom.